Pozor na dva nové druhy bzdôch
Ing. Ján Tancik, PhD., Ecophyta, s.r.o. Nitra, prvá rastlinolekárska služba
V poslednom desaťročí sa v strednej Európe objavili viaceré druhy hmyzu škodiaceho na rôznych pestovaných rastlinách. Jednými z nich sú aj dva druhy bzdôch, bzdocha zeleninová a bzdocha mramorovaná.
Bzdochy (Heteroptera) sú prevažne drobný až stredne veľký hmyz so splošteným telom. Predný pár krídel je premenený na polokrovky, zadný pár je blanitý. Majú nedokonalú premenu, čo znamenaná, že nemajú štádium kukly. Z vajíčok sa liahnu larvy, ktoré sa podobajú na dospelých jedincov, no nemajú krídla, nazývame ich nymfy. Ústne orgány majú bodavo cicavé. Škodia vyciciavaním štiav z pletív rastlín. V dôsledku vylučovania toxických slín dochádza k rozpadu okolitých buniek, tieto miesta žltnú, neskôr hnednú a zasychajú. Tak spôsobujú vytváranie škvŕn, ktoré sú nežiaduce najmä na plodoch ovocia. Významnejšia je ich nepriama škodlivosť a to je prenos rôznych patogénov pri vyciciavaní štiav. Okrem toho škodia aj znehodnotením plodov ovocia zapáchajúcim sekrétom, ktorý vylučujú pachové žľazy umiestnené na zadohrudi medzi druhým a tretím párom nôh.
BZDOCHA ZELENINOVÁ
Bzdocha zeleninová, Nezara viridula, (Heteroptera, Pentatomidae) je kozmopolitný druh. Vyskytuje sa na všetkých kontinentoch medzi 45. rovnobežkou severnej aj južnej zemepisnej šírky. Geografický pôvod tohto druhu nie je známi, predpokladá sa, že pochádza zo Stredomoria alebo východnej Afriky (najčastejšie sa uvádza Etiópia). Do polovice 20. storočia bol tento druh prítomný v Európe len v Stredomorí. Vplyvom globálneho otepľovania sa postupne rozšíril na severské územia. Na Slovensku bol prvýkrát zaznamenaný výskyt v roku 2014 v Štúrove.
| 
|
Popis škodcu
Tvar tela dospelého jedinca bzdochy zeleninovej je podlhovasto oválny, tvar štíta. Dĺžka tela je 11 až 18 mm. Farba tela je zelená, ale sú známe tri farebné varianty: Nezara viridula f. Smaragdula – jednofarebná, bledozelená; Nezara viridula f. Torquata – zelená so širokým okrajom na žltohnedej hlave a predohrudi; Nezara viridula f. Brunea – červenkastohnedej farby.
Vajíčka sú súdkovitého tvaru, čerstvo nakadené sú bielej alebo bledožltej farby, neskoršie pri konci embionálneho vývoja sú oranžovo ružové. Larvy 1. instaru sú oranžové. Larvy 2. až 4. instaru sú čierne, na hrudi majú červené škvrny a na brušku majú v štyroch radoch biele škvrny. Larvy 5. instaru sú zelenej farby, na brušku majú v štyroch radoch biele škvrny a na obvode a v strede sú červené škvrny.
|
Bionómia
Škodca prezimuje v štádiu imága, v rôznych úkrytoch: pod kôrou stromov, pod opadnutým lístím, tiež v bytoch alebo iných budovách. Na jar opúšťa úkryty a začína prijímať potravu. Krátko po úživnom žere dochádza k páreniu a samičky kladú vajíčka na hornú stranu lista. Vajíčka majú šesťuholníkový tvar a sú nakladené jedno vedľa druhého do znášok. V jednej je od 50 – 60 vajíčok. Samička nakladie až 300 vajíčok. Embryonálny vývoj trvá v závislosti od teploty od jedného do troch týždňov. V lete je to len 5 dní a skoro na jar 2 až 3 týždne. Vyliahnuté larvy neprijímajú potravu, nerozliezajú sa, zostávajú v skupinách, čo im umožňuje spoločne sa chrániť proti predátorom vylučovaním chemických látok. Po troch dňoch sa zvliekajú a larvy 2. instaru začínajú prijímať potravu. Tieto larvy sa zvliekajú po 5 dňoch. Larvy 3. a 4. instaru po 7 dňoch, kým larvy 5. instaru po 8 dňoch. Kompletný vývojový cyklus trvá 35 až 70 dní. Najviac jedincov vidíme v lete a to na okrajoch porastov, kým v strede porastov ich je menej. V teplejších regiónoch má 4 až 6 generácií, u nás pravdepodobne dve.
Škodlivosť
Hostiteľskými rastlinami tejto bzdochy je viac ako 150 pestovaných rastlín z viac než 30 čeľadí. Najčastejšie škodí na rastlinách z čeľade bôbovitých, a to predovšetkým na sóji. Škodca však môže byť spozorovaný aj na rôznych druhoch zeleniny (kapustovej zelenine, paprike, rajčiaku, zemiakoch), na poľných plodinách (kukurici, slnečnici, tabaku), na ovocných plodinách (citrusy, broskyne, maliny) a na okrasných rastlinách.
Bzdochy majú bodavo cicavé ústne orgány, prispôsobené na vyciciavanie štiav z pletív rastlín. Bzdocha zeleninová vyciciava šťavy zo všetkých nadzemných častí rastlín, no preferuje plody v čase dozrievania a mladé výhony. Napadnuté výhony blednú a niekedy sa aj sušia. Na poškodených plodoch zapríčiňujú najprv bledé, neskôr hnedé až čierne škvrny, ktoré znižujú kvalitu a trhovú hodnotu plodov. Napadnuté mladé plody majú spomalený rast, sú bledé, často deformované a predčasne opadávajú. Napadnuté plody majú znížený kvalitu a sú esteticky znehodnotené, tiež nadobúdajú nepríjemný zápach a tým sú nepredajné. Okrem toho škodca môže prenášať hubové choroby. Poškodené semená sóje sú malé, scvrknuté a zdeformované.
Bzdocha zeleninová v porastoch sóje
Bzdocha zeleninová sa môže živiť na všetkých nadzemných častiach sóje. Živí sa vyciciavaním štiav pomocou bodavo cicavých ústnych orgánov. Škody vznikajú dôsledkom straty štiav, vstrebávaním tráviacich enzýmov do pletív rastlín, čo spôsobuje rôzne poruchy v rastline. Tiež prenáša patogénne organizmy a umožňuje sa im vývoj na poškodených miestach na rastline. Semená poškodené bzdochami prestávajú rásť, vytvárajú sa drobné semená, ktoré často zostávajú zelené, neskoršie dozrievajú, majú zníženú klíčivosť a často sú nakazené hubami, ktoré sú prenosné semenom, ako sú huby z rodu Fusarium a Alternaria, baktérie rôznych rodov (Bacillus, Pseudomonas, Xantomonas). Silne poškodené semená majú znížený obsah oleja, zvýšený obsah bielkovín.
Ochrana menších plôch
Na menších plochách a na záhradkách sa môže robiť ručný zber a ničenie vajíčkových znášok, lariev a dospelých jedincov. Z preventívnych agrotechnických opatrení sa odporúča ničenie burín a podpora prírodných nepriateľov.
Biologická ochrana
V ekologickej produkcii sa používajú prípravky na báze ílu a mydla. Využívajú sa tiež prírodní nepriatelia a to dva druhy múch z čeľade Tachinidae (Trichopoda pilipes a T. pennipes), ktoré parazitujú dospelých jedincov. Samičky týchto múch kladú vajíčka na telo dospelých jedincov a vyliahnuté larvy sa vžierajú do tela a tu sa živia. Používa sa aj osa Trissolcus basalis, z čeľade Scelionidae, ktorá parazituje vajíčka. Samičky tejto osy kladú vajíčka do vajíčok bzdochy a larvy osy sa vyvíjajú vo vajíčku bzdochy pričom zničia toto vajíčko.
Chemická ochrana
Ochrana porastov proti tejto bzdoche je veľmi náročná, lebo sa na hostiteľských rastlinách živí vo fáze dozrievania, keď sa použitie insekticídov neodporúča. Aplikácia musí byť urobená kvalitne, lebo prvé tri instary lariev sú malé a žijú skrytým spôsobom, preto je potrebné použiť väčšie množstvo vody. Bzdochy sú veľmi pohyblivé a imága sa agregujú do skupín, pričom lietajú denne aj 5 km a ťažko sa dá odhadnúť kde sa usadia. Bzdocha zeleninová prezimuje ako neproduktívna zrelá samička v diapauze. Na jar po opustení skrýše nemá na výber veľké plochy vhodných hostiteľských rastlín a preto prichádza k značnej mortalite lariev. Až začiatkom augusta prichádza k aglomerácii imág, ktoré migrujú do porastov sóje, v ktorých sa živia až do konca októbra. V Srbsku nie je registrovaný žiaden prípravok do sóje na reguláciu tejto bzdochy. V Európe sa používajú prípravky zo skupiny pirethroidov a neonikotinoidov
BZDOCHA MRAMOROVANÁ
Bzdocha mramorovaná (Halyomorpha halys) pochádza z východnej Ázie. Koncom 90-tych rokov minulého storočia bola zavlečená do USA a už o 10 rokov sa stala ekonomicky významným škodcom v ovocných a zeleninových porastoch. V Európe bola zaznamenaná prvýkrát v Lichtenštajnsku v roku 2004 a v roku 2007 vo Švajčiarsku. Na Slovensku bol prvý výskyt zaznamenaný na jeseň 2016 v Štúrove.
Popis škodcu
Telo dospelého jedinca bzdochy mramorovanej je dlhé 12-17 mm a široké 7-10 mm. Sfarbenie je hnedé v rôznych odtieňoch a preto vyzerá akoby bola z mramoru. Posledné dva články na tykadlách majú biele pásy, čím sa výrazne líši od iných druhov bzdôch. Larvy majú počas vývoja 5 instarov, dĺžka tela lariev 1. instaru je 2,4 mm, kým larvy 5. instaru merajú 12 mm. Nohy, hlava a hruď sú čierne. Bruško je žltočervené u lariev 1. instaru a mení sa na bledohnedo u lariev 5 instaru.
Bionómia
V Európe sa do roka vyskytuje jedna generácia, kým v Mediteránne 2 generácie. Prezimuje dospelý jedinec v rôznych úkrytoch. Na jar opúšťajú imága zimoviská koncom apríla až začiatkom mája, po dlhom období prijímania potravy a párenia kladú samičky vajíčka na vrchnú stranu listu. Jedna samička nakladie 50 až 150 vajíčok, no niektoré aj 400. Vyliahnuté larvy sa zdržiavajú v blízkosti miesta, kde sa vyliahli, rozchádzajú sa až po prvom zvliekaní. Počas vývoja majú 5 instarov (4-krát sa zvliekajú). Imága novej generácie sa začínajú objavovať v auguste. Na jeseň od septembra do novembra vyhľadávajú úkryty na prezimovanie. Často sa sťahujú do domov podobne ako bzdocha zeleninová, ale vo väčších počtoch.
Škodlivosť
V Európe bola zistená na vyše 50 druhoch rastlín z vyše 30 čeľadí. Škodí na ovocí, zelenine, poľných a okrasných rastlinách. Na zelenine škodí na papriky, rajčinách, tekviciach, kapustovinách a na cukrovej kukurici. Škodí vyciciavaným štiav (imága z plodov, larvy z listov a listových stopiek). Na listoch vznikajú okrúhle škvrny v priemere 3 mm. Poškodené plody majú najprv na povrchu nekrotické škvrny a priehlbiny, čo znižuje trhovú hodnotu plodov a pri silnejšom napadnutí môže úplne zničiť úrodu. Podobne ako aj iné bzdochy, aj tento druh je prenášačom patogénov.
Ochrana
V Amerike sa v ochrane papriky proti tejto bzdoche úspešne používajú neonikotinoidy. V ekologickej produkcii pomáha olej z klinčekov, mäty a medovky.
KAM ĎALEJ:
