Zemiaky sú najvýznamnejším potravinovým koncentrátom na svete. Je bohatý na minerály, vitamíny, kalórie, proteín a ešte k tomu je skoro bez tuku. Čo je rovnako dôležité, v porovnaní s inými plodinami, zemiakové polia rodia viac ton a viac kalórií na hektár. Priemer je trinásť a pol tony z hektára, čo je štyrikrát viac než u ryže a päťkrát viac ako u pšenice a darí sa im naozaj takmer všade – od teplých púštnych oblastí až po chladnú klímu severnej Európy.
Svetový zber zemiakov dosahuje takmer tristo miliónov ton ročne, čo robí z tejto plodiny najcennejšiu neobilnú potravinu. Ich celkovú hodnotu predbehne len ryža, pšenica a kukurica. Zemiaky sú vo väčšine sveta považované za veľmi dôležitú potravinu, priemyselnú surovinu a významnú plodinu s vysokým úrodovým potenciálom užitočnej rastlinnej hmoty. V osevnom postupe zemiaky priaznivo ovplyvňujú úrodu ostatných plodín a majú kladný vplyv na úrodnosť pôdy.
Zo svojej pravej vlasti – Peru, Bolívie, Chile – sa zemiaky rozšírili do Európy cez Španielsko, Írsko a Anglicko. Európania sa so zemiakmi prvý krát stretli v roku 1536. Na naše územie sa ich pestovanie rozšírilo z Poľska a dnešného Rakúska začiatkom 17. storočia. V hospodársky rozvinutých krajinách EU sa zemiaky stali v prvom rade objemovou dietetickou zeleninou a až potom základnou potravinou. Pestuje sa len sedem druhov, ale v priebehu osem tisíc rokov boli vyšľachtené tisíce najrôznejších odrôd. Ich produkcia výrazne rastie predovšetkým v rozvojových krajinách a v Ázii, kde Čína (70 mil. ton v roku 2004) dokonca predbehla i Rusko a stala sa tak zemiakovou veľmocou.
Najväčšou katastrofou pre zemiaky je šírenie plesne, ktorú sa vedci snažia obmedziť vypestovaním nových odrôd, ale plieseň sa zakaždým po nejakom čase objaví, aby zničila výsledky práce pestovateľov.
Zemiaky kedysi zachránili Európu pred často sa opakujúcimi hladomormi a dodnes sa v Európe vo veľkom pestujú. Typickými zemiakárskymi krajinami sú napríklad Ukrajina, Poľsko, či Bielorusko.
Schéma technológie ošetrenia zemiakov
