Zamokrené polia, problém tohtoročnej jari

Aktuality
aktuality_zamokrene polia_vixeran_rozmer_1132x637_16_ku_9.jpg

 

Ing. Renata Salavová, Syngenta Czech and Slovakia

 

Na mnohých miestach Českej republiky a Slovenska sme znepokojení so situáciou na poliach, ktorá často začínala v septembri a trvala celú jeseň a zimu. Hovoríme o vode, presnejšie o jej nadmernom množstve, ktoré má za následok zaplavovanie celých polí alebo ich častí v závislosti od regiónu, typu pôdy, topografie a nakoniec aj množstvo zrážok. Nadmerné množstvo vody samozrejme nenarúša len fungovanie samotnej rastliny, ale aj celého okolitého prostredia. Nadmerné množstvo vody má tiež negatívne dôsledky pre pôdne prostredie, najmä ak jav trvá dlhšiu dobu.

 

Aké dôsledky to má pre rastlinu?

Rastliny majú určitú schopnosť prispôsobiť sa prebytočnej vode – záleží na druhu (napr. ryža), ale aj na genotype rastliny. Najväčší nepriaznivý vplyv zaplavenia na vývoj rastliny nastáva v skorých fázach vývoja - má negatívny dopad na odnožovanie rastliny, vývoj koreňového systému a syntézu chlorofylu, čo je dôsledok zhoršenej schopnosti vstrebávania živín. Korene rastlín potrebujú k správnemu vývoju vzduch, a to súvisí ako s procesmi bunkového dýchania, tak s procesmi metabolizmu živín a fungovaním mikroorganizmov v rhizosfére (koreňovej zóne). 

Dlhé vystavenie rastliny veľkému množstvu vody znižuje koreňovú hmotu a obmedzuje jej vývoj, čo priamo súvisí so zhoršeným príjmom fosforu.

Korene krátko po zaplavení pôdy prepínajú svoj metabolizmus z aeróbneho dýchania na menej účinnú fermentáciu, čo vedie k zníženiu produkcie ATP a zároveň vedie k narušeniu funkcie vodivých koreňov. Niektoré druhy (napr. pšenica) na obranu proti tejto situácii majú schopnosť produkovať štruktúry ako aerenchým, ktoré sú zásobárňou dýchacích plynov. Narušený príjem živín vedie tiež k zníženiu asimilačného povrchu (listy), zníženiu množstva chlorofylu, karotenoidov (chráni pred slnečným žiarením), naruší sa fotosyntéza. 

Nízka rýchlosť fotosyntézy má priamy negatívny vplyv na produkciu rastlinných výhonkov a koreňov. 

Samotný pomer výhonov a koreňov pri zaplavení koreňového systému býva často nevyvážený v neprospech koreňov. 

Ako vidíte, negatívnych dôsledkov je mnoho, ale do značnej miery závisí od vývojovej fázy, v ktorej k tejto stresovej situácii dochádza.

 

Sme schopní rastline v takejto situácii nejako pomôcť?

Všetko záleží na tom, ako dlho nepriaznivá situácia trvá a či rastlina v danej chvíli začala vegetáciu alebo nie. 

S prihliadnutím na súčasnú situáciu riešime miesta, kde množstvo vody úplne znemožňuje vykonávať akékoľvek úpravy a máme miesta, kde hladina začína klesať. Možnosť zásahu úzko súvisí s okamihom, kedy ustane situácia brániaca vstupu do terénu. Na mnohých miestach je v tejto chvíli ťažké niečo urobiť, pretože množstvo vody na poliach to znemožňuje. 

Rastlinná vegetácia už čiastočne začala, preto môže mať pretrvávajúci stav stojatých vôd veľmi vážny dopad na vývoj rastlín a v extrémnych prípadoch môže viesť až k ich strate. 

Keď však hladina vody klesne a rovnováha pôda-vzduch sa začne vracať do správnych hodnôt a je možné vstúpiť na pole, môžeme skúsiť rastlinám pomôcť.

 

Ako to urobiť?

 Je potrebné poznamenať, že prvým krokom v akomkoľvek rozhodnutí je hĺbková terénna kontrola, aby sme si boli čo najviac istí stavom porastu. Polia zatopené po dlhšiu dobu môžu ukazovať, že rastliny sú miestami úplne premočené - pletivo takých rastlín je macerované, často sa nedá vytiahnuť a sfarbí sa do hnilobne zelenej farby. Iná situácia sa týka rastlín, ktoré boli dočasne zatopené – dôležité je tak množstvo vody, ako aj doba, počas ktorej voda zostala. Také porasty vyžadujú kontrolu z hľadiska stavu rastlín – predovšetkým ich koreňového systému. 

Pokiaľ kontrola ukáže, že stav rastlín je dobrý, môžeme pristúpiť k ďalšiemu kroku.

Musíme vychádzať z toho, aké sú problémy s dostupnosťou živín, od ktorých závisia všetky životné procesy rastlín.

Je zrejmé, že na prvom mieste je aplikácia základného hnojenia – rastlinám a pôdnym mikroorganizmom potrebujeme poskytnúť živiny v ľahko dostupných, stráviteľných formách. Tu je nutné hnojenie dusíkom (u hnojív obsahujúcich dusičnanovú formu). S prihliadnutím na množstvo zrážok na jeseň a v zime treba mať na pamäti, že množstvo minerálneho dusíka je často veľmi nízke. Podobná situácia nastáva v prípade síry, ktorá rovnako ako dusičnanový dusík podlieha stratám v pôde vyplavovaním. Zložkou, ktorú treba tiež brať do úvahy, je horčík – najmä v kyslých pôdach.

Ďalším krokom by malo byť podanie potrebných mikro, makro a mezonutrientov pri aplikácii na list vo forme prípravku PK alebo NPK.

Pri druhej aplikácii by bolo výborným riešením podanie síranu horečnatého (7 vodné) 5-8 kg s mikroelementmi (Mo, Zn, Mn, Fe) - teda poskytnutie stavebných prvkov potrebných na syntézu rastlinných pigmentov (chlorofyl, karotenoidy). S ohľadom na vyplavovanie bóru (boritanov) je potrebné dbať na dostatočné zásobenie rastlín, hlavne repky, týmto mikroprvkom.

Pri odporúčaní skorých aplikácií listových prípravkov sa musí pamätať na možné mrazíky bezprostredne po aplikácii alebo krátko pred aplikáciou (týka sa to predovšetkým hnojív a pesticídov).

 

vixeran_obrazok_na_uvod_aktuality.jpg

 

Ako môže pomôcť biostimulant VIXERAN?

Skoro na jar sa ponúka aj použitie nášho biostimulantu Vixeran v dávke 25-50 g/ha

Na použitie v obilninách sa odporúča fáza plného odnožovania, aby prípravok zasiahol rastliny aj pôdu. 

Rovnako tak pri repke olejke aplikujte Vixeran v období, keď ešte zasiahne pôdu. 

Teplota pri aplikácii by mala byť nad 10 °C. Účinok Vixeranu môžete podporiť pridaním prebiotík, ako sú aminokyseliny alebo produkty na báze rias, ktoré povzbudia rast mikroorganizmov, a tým aj výkon Vixeranu. 

Vixeran je miešateľný s mnohými bežnými pesticídmi a hnojivami.

 

KAM ĎALEJ:

Viac o biostimulante VIXERAN

VIDEO: Ako funguje VIXERAN