You are here

Choroby obilnín prenosné osivom a pôdou

Aktuality
20.08.2020
Prašná sneť jačmenná

doc. Ing. Tibor Roháčik, CSc.

 

V predchádzajúcom príspevku sme sa venovali niektorým všeobecným, ale aj konkrétnym aspektom  ochrany porastov obilnín proti chorobám listov a klasov. Zmienili sme tie najdôležitejšie, ktoré podľa nášho názoru majú na úroveň ochrany obilnín podstatný vplyv. V aktuálnom príspevku chceme pripomenúť choroby obilnín prenosné osivom a pôdou, ktoré môžu tiež  ovplyvniť zdravotný stav porastov.

Choroby prenosné osivom a pôdou môžu mať veľmi významný vplyv ako na kvantitu, tak aj kvalitu produkcie. Ich zvládnutie je omnoho náročnejšie ako pri chorobách listov a klasov, pretože časť patogenézy sa odohráva v pôdnom prostredí, resp. v ranných rastových fázach rastlín, keď sa nachádzajú v pôde alebo v procese vzchádzania. Aj následne, pri počiatočnom raste bývajú podmienky prostredia neraz špecifické,  s ohľadom na ročné obdobie a s ním spojené teploty, zrážky, stav pôdy, možnosti vstupu do porastu, možnú latentnú fázu infekcie a iné faktory.

V súvislosti s chorobami listov a klasov treba zdôrazniť, že pri niektorých patogénoch je časť ich infekčného cyklu spojená s pôdou alebo osivom, niekedy s oboma prostrediami. Medzi najfrekventovanejšie patogény prenosné osivom a pôdou patria Fusarium spp., Septoria spp.,  Pyrenophora spp. , Tilletia spp. K druhom prenosným výlučne osivom  najmä sneti z rodu Ustilago. K druhom, ktoré prežívajú najmä v pôde Rhizoctonia solani, Rhizoctonia cerealis, Gäeumannomyces graminis, Typhula sp.  Špecifické postavenie majú niektoré vírusové choroby, ktorých zdrojom môže byť pôda alebo burinná vegetácia a ich vektormi mikroorganizmy alebo živočíšni prenášači.

 

FUSARIUM, VÁŽNY PROBLÉM NAŠICH POLÍ

Huby z rodu Fusarium predstavujú v súčasnosti vážny problém pri ochrane porastov. V pôdnom prostredí prežívajú na infikovaných rastlinných zvyškoch až niekoľko rokov a tým predstavujú opakovane hrozbu pre pestované porasty. Príčinou ich rozšírenia je štruktúra plodín pestovaných na ornej pôde, kde okruh hostiteľov predstavuje spravidla 50 – 70 %, husto siate obilniny, kukurica, jednoročné a viacročné krmoviny, miešanky. Tým sa opakovane reprodukuje alebo  udržiava  ich infekčný potenciál. Napadnutie semien z porastov s príznakmi viditeľných  klasových fuzarióz  môže byť veľmi vysoké, ale aj prekvapivo nízke.

Fuzarióza na báze stebla

Fuzarióza na báze stebla

 

Na základe obrazu porastu z poľných podmienok sa nedá zodpovedne posúdiť. Treba upozorniť aj na skutočnosť, že druhové spektrum a frekvencia výskytu fuzárií na zrnách obilnín sa môže líšiť od ich spektra a frekvencie na klasoch (klásky, plevy, klasové vreteno) aj  podľa druhu obilniny, predplodiny a ďalších faktorov. Spravidla je jeden druh v daných podmienkach dominantný, spolu s ním sa vyskytujú v nižších frekvenciách sprievodné druhy. V minulosti boli v Zozname autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín a zozname prípravkov povolených na paralelný obchod, ďalej len „Zoznam“  uvádzané účinnosti prípravkov výlučne proti plesni snežnej. V súčasnosti proti plesni snežnej a fuzariózam. Naznačuje to všeobecnú účinnosť proti  „fuzárium - Fusarium spp.“  ako je to uvedené aj v časti Slovníky kultúrnych plodín, burín, chorôb a škodcov, časti choroby, Zoznamu. Reálna účinnosť proti plesni snežnej Fusarium nivale sa dá v infekčných podmienkach dobre posúdiť, nakoľko ide o špecifický prejav infekcie na jeseň a v zime. Avšak účinnosť proti fuzariózam je spojená s veľkým otáznikom. Na Slovensku boli zo zŕn pšenice izolované  F. poae , F. equiseti, F. avenaceum, F. tricinctum, F. graminearum, F. culmorum, F. sporotrichoides, F. nivale syn. Microdochium nivale, zo zŕn jačmeňa F. poae, F. graminearum,F. equiseti, F, avenaceum, F. tricinctum, F. culmorum, F. sporotrichioides, Microdochium nivale, F. langsethiae, zo zŕn raže Microdochium  nivale, F. culmorum. Účinnosť jednotlivých účinných látok fungicídov je vo vzťahu k jednotlivým druhom fuzárií rozdielna. Zovšeobecnenie účinnosti konkrétnych moridiel proti bližšie nešpecifikovaným fuzáriám preto nepokladáme za relevantnú informáciu. Ľahko môže nastať situácia, že po použití registrovaného prípravku a situácia nezlepší.

 

Pleseň snežná v poraste pšenice

 

 

ZO SEPTORIÓZ PREVLÁDA V SÚČASNOSTI DRUH TRITICI

Huby z rodu Septoria sa vyskytujú na Slovensku pri pestovaní obilnín tradične. Kým v minulosti, sedemdesiate až osemdesiate roky,  bol frekventovaný  na pšenici skôr druh S. nodorum, v súčasnosti prevláda druh S. tritici. Čím je spôsobený posun  druhového spektra, nie je presne známe. Kým druh S. nodorum tvoril príznaky viac na klasoch, menej na listoch,  druh S. tritici tvorí príznaky najmä na listoch, zriedkavo na klasoch. Pri oboch však bol dokázaný prenos na povrchu osiva a možnosť infikovať rastliny počas klíčenia a vzchádzania. V Zozname sú prípravky registrované proti septorióze. Ak je naozaj reálna účinnosť registrovaných moridiel proti takýmto infekciám, potom sa podarilo nájsť recept na dlho zanedbávanú, prehliadanú a neriešenú problematiku v ochrane obilnín proti chorobám prenosným osivom!

 

LISTOVÉ ŠKVRNITOSTI NA OBILNINÁCH

Tradičné sú pri pestovaní obilnín na Slovensku výskyty listových škvrnitostí spôsobované hubami z rodu Pyrenophora, na jačmeni a ovse, od deväťdesiatych rokov 20. storočia aj na pšenici. Najagresívnejším druhom je Pyrenophora graminea (anamorfa Helminthosporium  gramineum), pôvodca pruhovitosti jačmeňa. Pri moridlách registrovaných pre ozimný a jarný jačmeň by mala byť obligátnou účinnosť proti tejto chorobe. Aj keď sa v súčasnosti nachádza v obmedzenej miere,  jej výskyt v porastoch citlivých odrôd je devastujúci.

Najrozšírenejším druhom na jačmeni je Pyrenophora teres ( anamorfa H. teres), pôvodca hnedej škvrnitosti. Odbornou  verejnosťou je vnímaná skôr ako choroba listov.  Je však prenosná aj osivom. Infekcie z osiva sú zodpovedné za primárne infekcie listov, ktoré sa objavujú už na klíčnom liste a sú jedným zo zdrojov šírenia choroby v poraste.

Rozsiahle, až 100 % infekcie osiva môže spôsobovať Cochliobolus sativus (anamorfa H. sativum). Príznaky na listoch sú pre bežnú prax veľmi ťažko odlíšiteľné od iných podobných škvrnitostí.

Na pšenici sa vyskytuje helmintospóriová škvrnitosť známa pod skratkou DTR spôsobená hubou Drechslera tritici-repentis (anamorfa H. tritici-repentis). Choroba je na Slovensku aktuálna od deväťdesiatych rokov 20. storočia. Predtým  sa vyskytovala najmä v maritímnych podmienkach, najbližšie v Nemecku. Jej škodlivý  potenciál je tiež veľmi vysoký, najmä pri listovej forme, ale treba vedieť, že prvotným zdrojom infekcie môže byť už osivo. Na ovse sa bežne vyskytuje P. avenae (anamorfa H. avenae) pôvodca škvrnitosti ovsa, ktorá je prenosná aj osivom.

Registrácie moridiel na ochranu osiva sú pre pruhovitosť jačmeňa a hnedú škvrnitosť jačmeňa. Ich účinnosť je vysoká a zabezpečujú veľmi dobrú ochranu proti primárnym infekciám prenášaným osivom. S veľkou pravdepodobnosťou budú mať registrované prípravky účinnosť aj na ostatné druhy vyskytujúce sa na jačmeni, pšenici a ovse.

 

MAZĽAVÉ SNETE SA VYSKYTUJÚ NEPRAVIDELNE ALE S VYSOKOU ŠKODLIVOSŤOU

Mazľavé sneti obilnín z rodu Tilletia sú významnou skupinou chorôb, ktoré sú prenosné osivom aj pôdou. Ich výskyt je stále aktuálny, hoci nie je pravidelný. O to horší je ich škodlivý potenciál. Sú rozšírené vo všetkých pestovateľských oblastiach  a za posledných desať  rokov sa vyskytli vo zvýšenej miere trikrát, v rokoch  2010, 2014, 2018. Aktuálne sa vyskytujú najmä T. controversa, spôsobujúca mazľavú sneť zakrpatenú T. caries, spôsobujúca mazľavú sneť pšeničnú. Hostiteľmi sú pšenica a triticale. Okrajovo sa vyskytuje T. foetida, pôvodca mazľavej sneti hladkej. Zákernosť mazľavých snetí je daná ich biologickým cyklom. Väčšiu časť vývoja prekonávajú v pletivách  hostiteľských rastlín. Viditeľné, spoľahlivo diagnostikovateľné  príznaky sa na hostiteľoch objavujú až po vyklasení. Na základe tvaru, veľkosti a povrchu bunkovej steny chlamydospór môžeme mikroskopicky rozlíšiť jednotlivé druhy. 

Mazľavá sneť zakrpatená_Tilletia controversa

Klas pšenice napadnutý mazľavou sneťou zakrpatenou (Tilletia controversa)

 

Problémovým druhom sa javí najmä T. controversa, nakoľko je mimoriadne odolná a reálne účinnou látkou na ochranu osiva je iba difenoconazole. Účinnosť morenia je podporená tým, že spóry patogéna sú prenosné na povrchu osiva, takže sú reálne dobre zasiahnuteľné moridlom. Celková účinnosť záleží na dávke difenoconazolu/t osiva a kvality ošetrenia osiva. Dávka 50-60 g difenoconazolu/t osiva zabezpečuje účinnú ochranu proti chorobe. Ochrana proti mazľavým snetiam je behom na dlhú trať. Ochranné opatrenia sa musia realizovať dlhodobo, nakoľko prežívanie chlamydospór v pôde  je udávané 10 až 20 rokov. V podnikoch so živočíšnou výrobou a produkciou slamnatého maštaľného hnoja hrozí zavlečenie patogéna hnojom aj na nezamorené pozemky. To naznačuje nutnosť morenia osiva aj v prípadoch, ak na osive neboli zistené chlamydospóry Tilletia spp. Najúčinnejším opatrením pri opakovanom nezvládnutí ochrany je nepestovať na zamorených pozemkoch hostiteľské druhy a nahradiť ich inými, odolnými obilninami, resp. kukuricou. Podstatnou skutočnosťou pri výskyte choroby je problémová realizácia napadnutej produkcie, nakoľko zapácha, nie je vhodná pre potravinárske spracovanie.

 

PRAŠNÉ SNETE NEPRODUKUJÚ MYKOTOXÍNY

Prašné sneti majú mierne odlišný biologický cyklus ako mazľavé sneti. Po objavení sa príznakov v rastovej fáze klasenie sa ich výtrusy rozprášia a infekcie prenikajú do kvietkov a následne sú lokalizované v zárodku. Infikované zrno nie je možné vizuálne rozlíšiť od zdravého zrna. V našich podmienkach  sú známi najmä zástupcovia rodu Ustilago, U. nuda na jačmeni, U. avenae na ovse a U. tritici na pšenici. Reálne sa vyskytujú všetky tri druhy, najfrekventovanejší je druh U. nuda, spôsobujúca prašnú sneť jačmennú. Problémy s chorobou nastávajú pri zanedbaní kontroly množiteľských porastov. Rozšírenie v praxi je pomerne veľké, ale reálna škodlivosť choroby je pomerne nízka. Pri bežnom výskyte sa vyskytuje niekoľko napadnutých klasov na 100 m2, čo nepredstavuje žiadnu hrozbu pre úrodu. Pestovatelia sa často pýtajú, či huba neprodukuje mykotoxíny, ktoré by mohli poškodiť sladovnícku kvalitu. Nie sú informácie o produkcii toxínov limitujúcich sladovnícke alebo iné potravinárske spracovanie produkcie z porastov s výskytom prašných snetí. Nie je ovplyvnená ani klíčivosť napadnutých semien.

 

Prašná sneť jačmenná_Ustilago nuda

Jačmeň ozimný napadnutý prašnou sneťou jačmennou (Ustilago nuda)

 

CHOROBY BÁZY STEBLA A KOREŇOV

Špecifickou skupinou chorôb sú choroby, ktoré prežívajú najmä v pôdnom prostredí na rastlinných zvyškoch a osivom sa neprenášajú.  Ich význam stúpa v prostredí, ktoré je  z rôznych dôvodov destabilizované z hľadiska mikrobiálnej aktivity, obsahu vody a živín v pôde, vysokého zastúpenia obilnín a kukurice  v štruktúre plodín, manažmentu pozberových zvyškov, obrábania pôdy, ... Súhrnne sa označujú ako choroby bázy stebla a koreňov. Ich nástup nastáva v neskorej jeseni, počas zimy. Príznaky a poškodenie rastlín sú viditeľné na konci zimy a na jar.

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia sa pestovateľská prax oboznámila s pravým steblolamom obilnín, pôvodcom bola huba Cercosporella herpotrichoides. Hostiteľmi sú najmä ozimné obilniny, pšenica, jačmeň, raž a tritikale. Neskôr bolo objavené perfektné štádium známe ako Tapesia yallundae, anamorfa  Pseudocercosporella herpotrichiodes.  Stav bol dôsledkom snahy o dosiahnutie sebestačnosti vo výrobe obilnín vo vtedajšej ČSSR. Výmera hustosiatych obilnín v podnikoch predstavovala minimálne 50 % a viac. Vzhľadom na pomerne rozsiahle pestovanie viacročných krmovín na ornej pôde nutne trpelo správne striedanie plodín a obilniny sa pestovali viackrát po sebe. Tým vzniklo prostredie s infikovanými rastlinnými zvyškami, kde prevládli druhy, ktorým takéto prostredie vyhovovalo, teda P. herpotrichiodes ako dominantný druh  a sprievodné druhy Fusarium sp. a Rhizoctonia sp. V súčasnosti sa situácia opakuje ale z iných dôvodov. Zmenilo sa zastúpenie plodín, spôsob odrábania pôdy, zdroje a bilancia organického hnojenia, manažment pozberových zvyškov, zmenila sa i dominancia druhov. P. herpotrichoides je temer neznáma, dominujú druhy z rodu Fusarium, čoraz viac je frekventovaná R. solaniR. cerealis. Príznaky na rastlinách sú pre jednotlivé druhy veľmi podobné a najmä na začiatku infekcií temer nerozlíšiteľné. Na spoľahlivú diagnostiku a rozlíšenie jednotlivých druhov je potrebné minimálne mikroskopické vyšetrenie, lepšie kultivačná skúška.  Druhy z rodu Rhizoctonia majú veľmi široký okruh hostiteľov, v našich podmienkach sa bežne vyskytujú na obilninách, kukurici, zemiakoch, repe cukrovej. Tým predstavujú pre prax hrozbu, ktorá sa pri repe cukrovej a zemiakoch už rieši šľachtením odolných odrôd. Pri obilninách a kukurici zatiaľ nie. Je preto potrebné hľadať možnosti obmedzenia ich škodlivého pôsobenia.  Pri pozornom štúdiu „Zoznamu“ , časti 2. 16. Prípravky určené na morenie, zistíme registrácie na koreňomor pre pšenicu a koreňomor ľuľkový pre zemiak. V slovníku názvov chorôb absentuje koreňomor a jeho pôvodca. Takmer s istotou však môžeme pokladať za ich pôvodcu R. solani pri zemiakoch a R. solaniR. cerealis pri pšenici. Moridlá rady VIBRANCE sú registrované proti tejto chorobe pre pšenicu. Je to opäť veľmi dobrý príspevok a inovácia možností riešenia problému v podnikoch, kde spôsobuje toto ochorenie problémy.

 

BIELOKLASOSŤ - MENEJ ZNÁMA, PRI VÝSKYTE NEBEZPEČNÁ

Bázu satebla, teda prvé internódium a korene obilnín, najmä pšenice napáda huba Gäeumannomyces graminis, pôvodca černania bázy stebla a koreňov. Spôsobuje tiež bieloklasosť. Táto choroba sa začína čoraz viac objavovať v praxi. Mnoho pestovateľov ju nepozná, nevie ju identifikovať. Je potrebné ju zmieniť aspoň okrajovo, lebo potenciálne môže spôsobiť rozsiahlejšie poškodenia porastov, ktoré sa prejavia ako pravidelné alebo menej pravidelné  plochy rastlín rôznej veľkosti od menej ako jedného ára po niekoľko árov, s typickými príznakmi. Ohrozené plochy sú také, kde je z rôzneho dôvodu utužená pôda, nízky obsah vzduchu v pôde, prípadne podmáčané plochy. Rastliny sú menšie, klasy vybielené, korene a prvé internódium sú čierne, s rozpraskanými pletivami, rastliny sa dajú ľahko vytiahnuť z pôdy, na koreňoch ostávajú prilepené hrudky pôdy. Bieloklasosť treba odlišovať od iných poškodení, fuzáriá, bodruška obilná, obaľovač, hraboše.

 

OCHRANA POMOCOU MORENIA MÁ SVOJ VÝZNAM

Môžeme konštatovať, že tak ako ochrana obilnín proti chorobám listov a klasov, aj ochrana proti chorobám prenosným osivom a pôdou vyžaduje integrovaný prístup. Majú mnohé spoločné aspekty a nie je možné ich oddeľovať. Ochrana proti chorobám prenosným osivom začína pri pestovaní množiteľských porastov. Tým treba venovať primeranú pozornosť a riešiť výskyt patogénov už počas vegetácie. Tým môžem predísť infekciám a kontamináciám zŕn infekčnými propagulami patogénov. Ideálom by bolo poznať ešte pred morením zdravotný stav osív a prostredie do ktorého bude vysievané. Tak by sa dalo moriť cielene. 

Vyžadovalo by si to laboratórnu analýzu semien na povrchové a hĺbkové infekcie. Pri výmerách pestovania a objemoch produkcie  osiva pre ozimné druhy obilnín je to viac menej neriešiteľná úloha, nakoľko klasické metódy kultivácie na živných médiách a mikroskopickej determinácie sú časovo náročné, molekulárne metódy detekcie sú náročné na vybavenie, spotrebný materiál, kvalifikáciu obsluhy, cenu rozborov. K tomu je k dispozícii veľmi krátke časové obdobie od zberu po výsev. Pri obilninách s jarným výsevom  sa otvára širší časový priestor a  analýzy osiva by sa dali uskutočniť, ale prax k takémuto stavu ešte nedospela.

Pri pohľade na účinné látky moridiel dominujú jednoznačne azoly. Vzhľadom na ich široké používanie na ochranu listov a klasov je i v prípade patogénov prenosných osivom aktuálna otázka ich rezistencie. Podobne ako sme konštatovali v predošlom príspevku, nie sú tieto otázky vedecky skúmané a pestovateľská prax a odborná verejnosť nemá relevantné poznatky o skutočnom stave. Informácie zo zahraničia síce môžu niečo naznačiť, ale originálne výsledky z daného prostredia nemôžu nahradiť. Za krok späť môžeme označiť absenciu registrácie insekticídneho moridla proti voškám a iným prenášačom viróz pre husto siate obilniny. Náhrada ďalšími vstupmi do porastov a plošnými aplikáciami insekticídov je zlým riešením ako z hľadiska účinnosti, tak aj ekológie a ekonomiky.

 

Kam ďalej:

Atlas chorôb

Moridlá rodiny VIBRANCE

Fungicídne moridlo Vibrance Gold

Fungicídne moridlo Vibrance Duo

Fungicídne moridlo Celest Trio Formula M

Fungicídne moridlo Dividend 030 FS

Obchodní zástupcovia Syngenta