Nepodceňujme rezistenciu
Ing. Václava Spáčilová, Ph.D., Syngenta Czech and Slovakia
Rezistencia škodlivých organizmov voči prípravkom na ochranu rastlín sťažuje alebo znemožňuje ochranu. Možností, ako jej predchádzať je mnoho.
Vhodné agrotechnické opatrenia, optimalizácia metód ochrany rastlín, a v neposlednom rade voľba vhodných pesticídov pri regulácii škodlivých patogénov a ich striedanie sú hlavné zásady znižujúce riziko vzniku rezistencie. Rezistencia burín, podobne ako rezistencia pri iných škodlivých organizmov, je závažným problémom súčasného poľnohospodárstva. Regulácia rezistentných populácií burín je vždy technologicky aj ekonomicky náročná.
V spoločnosti Syngenta sa v celoeurópskom meradle venujeme monitoringu rezistencie burín už takmer dve desaťročia, spolupracujeme s Univerzitou aplikovaných vied v nemeckom Bingene a s Českou poľnohospodárskou univerzitou v Prahe. Cieľom monitoringu je predovšetkým overiť existujúce podozrenie na rezistenciu u selektívnych herbicídov, ale tiež zistiť stav aktuálneho šírenia rezistentných populácií v rámci Európy. Do testovania sú okrem Českej republiky a Slovenska zapojené aj štáty ako napríklad Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Francúzsko, Belgicko, Švajčiarsko, Lotyšsko alebo Litva. Každoročne spoločnosť Syngenta podporuje v Českej republike a na Slovensku testovanie okolo 200 populácií burín. Najčastejšie sa jedná o vzorky metličky obyčajnej. Odoberáme aj vzorky stoklasu, psiarky, mätonohu a z dvojklíčnolistových rastlín sa venujeme napríklad testovaniu mrlíka bieleho.
Metlička obyčajná je v súčasnej dobe najrozšírenejšou trávovitou burinou v strednej Európe, preto aj riziká nárastu počtu rezistentných populácií sú vysoké.
Hlavnými príčinami rozšírenia metličky obyčajnej sú zmeny v pestovateľských technológiách – zmeny v spracovaní pôdy a uprednostňovanie bezorebného systému, zúženie osevných postupov a vyššie zastúpenie obilnín. Zaburinenie metličkou sa zvyšuje jednak z pohľadu miery zaburinenia pozemkov, tak aj z hľadiska jej rozšírenia na poľnohospodárskej pôde. Na zamedzenie významných strát na úrode musí byť táto burina regulovaná. Optimálnou možnosťou je regulácia v ozimných obilninách pomocou využitia selektívnych herbicídov. Používajú sa najmä herbicídy s účinnými látkami zo skupín HRAC A, B a C, ktoré sú kľúčové pri postemergentnej regulácii burín.
Z hospodárskeho pohľadu je v súčasnej dobe na Slovensku najčastejším a najzávažnejším problémom rezistencie metličky obyčajnej voči inhibítorom ALS, teda inhibítorom enzýmu acetolaktát syntázy. Za jej rozšírením stojí celý rad príčin, predovšetkým ide však o dlhodobé a nekritické používanie obľúbených širokospektrálnych herbicídov, ktoré účinné látky zo skupiny ALS inhibítorov obsahujú (sulfonylmočoviny, triazolopyrimidíny). Podiel populácií metličky obyčajnej rezistentných voči ALS inhibítorom sa neustále zvyšuje.
Metlička obyčajná je najrozšírenejšou trávovitou burinou v strednej Európe
Axial 050 EC na rezistentnú metličku
Na lokalitách a pozemkoch, kde sa objavila rezistencia iba k inhibítorom ALS, je možné metličku obyčajnú úspešne regulovať herbicídom Axial 050 EC (účinná látka pinoxaden, ACCase inhibítor). Výhodou je, že Axial 050 EC dobre účinkuje až do začiatku stĺpkovania metličky a možno ho použiť aj neskôr na jar tam, kde po aplikácii iných herbicídov bolo zistené zlyhanie účinnosti z dôvodu rezistencie.
Vzhľadom na to, že pinoxaden je z pohľadu vzniku rezistencie tiež pomerne rizikovou účinnou látkou, nemal by byť rozhodne používaný na ALS rezistentné populácie metličky obyčajnej paušálne a dlhodobo.
V posledných rokoch bolo nájdených niekoľko populácií s viacnásobnou rezistenciou ako k ALS inhibítorom, tak aj k pinoxadenu. Ich výskyt zatiaľ síce nie je príliš častý, ale do budúcnosti môže znamenať veľký problém. Ochranu proti ALS rezistentným populáciám je potrebné na danom pozemku podporiť striedaním vhodných herbicídov. Na tento účel sú ideálne herbicídy s pôdnym účinkom aplikované na jeseň. Jednou z možností sú herbicídy Boxer a Defi Evo s účinnou látkou prosulfocarb. Prosulfocarb patrí do skupiny tzv. inhibítorov syntézy lipidov, ktorá je považovaná za málo rizikovú z pohľadu vzniku rezistencie. Bez ohľadu na širokú ponuku postemergentných herbicídov určených na aplikáciu na jar, prosulfocarb by mal mať svoje miesto v sortimente herbicídov používaných proti burinným trávam. Antirezistentnou stratégiou je tak chránená účinnosť postemergentných herbicídov používaných na jar.
Avoxa násobne znižuje riziko vzniku rezistencie a vie si veľmi dobre poradiť s väčšinou rezistentných populácií
Novším prípravkom s vysokou účinnosťou proti trávovitým burinám je Avoxa. Zaisťuje vysokú efektivitu regulácie, pretože sa jedná o kombináciu dvoch vysoko účinných látok: pyroxsulamu (ALS inhibítor) a pinoxadenu (ACCase inhibítor) vo formulácii s modernými koformulantmi (adjuvant, safener). Zloženie prípravku zaisťuje účinok tak na biotypy citlivé, ako aj na biotypy s preukázanou rezistenciou voči jednej z menovaných skupín účinných látok. Vzhľadom na to, že ide o kombináciu dvoch mechanizmov účinku, riziko vzniku rezistencie sa násobne znižuje, pretože sú účinkom pokryté biotypy s rezistenciou ako voči jednej, tak aj druhej skupine látok. Herbicíd Avoxa je možné použiť proti širokému spektru trávovitých burín (metlička obyčajná, ovos hluchý, psiarka roľná, mätonohy), ale primárne je určená proti najodolnejšiemu stoklasu jalovému. Čiastočný účinok dosahuje aj v ALS rezistentných populáciách stoklasu, ale v tomto prípade by nemalo ísť o opakovanú prax, ktorá by viedla k prehĺbeniu rezistencie.
Stoklas jalový sa z hľadiska možností regulácie radí medzi problematické a odolnejšie druhy burín
Silné zaburinenie stoklasom jalovým. Ako postupovať?
Avoxa dokáže regulovať stoklas jalový veľmi efektívne. Vzhľadom na to, že ide o veľmi odolný burinný druh, je na silne zaburinených pozemkoch veľmi dôležitá aplikácia podporných agrotechnických opatrení. Tu je nutné okrem správnej voľby herbicídneho ošetrenia vhodne prispôsobiť agrotechnické opatrenia na zabezpečenie optimálnej miery regulácie stoklasu. K týmto opatreniam patrí predovšetkým plytká podmietka po zbere obilniny, ktorá podporí masové vzchádzanie stoklasu. Tým docielime výrazné vyčerpanie obiliek z pôdnej zásoby. Pri veľmi výraznom zaburinení je možné podmietku zopakovať po niekoľkých týždňoch. Pri ohniskách stoklasu šíriacich sa od okrajov pozemkov je vhodné vykonať zmulčovanie a podmietnutie okrajov pozemku, aby sa zabránilo jeho ďalšiemu šíreniu do pozemku.
Po podmietke a vzídení stoklasu by malo nasledovať ošetrenie neselektívnym herbicídom s obsahom sulfosátu alebo glyphosátu (Touchdown System 4) ešte pred zasiatím ozimín. Stoklas jalový je čisto ozimný druh, vzchádza prevažne na jeseň alebo dokonca už koncom leta. Podmietka a následné ošetrenie glyphosátom môže viesť k oddialeniu termínu sejby, čo je ale z pohľadu potlačenia stoklasu tiež priaznivé, pretože intenzita vzchádzania stoklasu u neskôr siatych porastov je výrazne nižšia.
Veľmi prínosným agrotechnickým prvkom regulácie stoklasu je orba. Stoklas jalový vzchádza najlepšie z povrchových vrstiev pôdy, maximálne z hĺbky 5-6 cm. Z hlbších vrstiev (maximálne však do 10 cm) vzchádza iba v nižšej intenzite a je tak ľahšie regulovateľný. Hlbšie umiestnené obilky vyklíčia neproduktívne, alebo v priebehu roka odumrú. Perzistencia obiliek stoklasu jalového je veľmi krátka, väčšina z nich nie je schopná prečkať v pôde dlhšie ako 1 rok. Vzhľadom na vysokú konkurenčnú schopnosť stoklasu môže byť obilnina úplne potlačená. Preto pri vysokom zaburinení odporúčame herbicídnu reguláciu v jesennom období a následne na jar. Ďalší, menej vhodný, ale stále prijateľný variant pre silné zaburinenie, sú dve herbicídne aplikácie na jar, pričom prvá aplikácia by mala byť čo najskoršia.
Ako postupovať pri podozrení na prítomnosť rezistentných populácií odolných druhov tráv alebo dvojklíčnolistových burín s pomocou herbicídnej ochrany?
Výskyt rezistentných populácií stoklasu jalového a niekedy aj psiarky roľnej k ALS inhibítorom spôsobuje veľké problémy s ich reguláciou. Z pohľadu dobrého efektu na citlivé i rezistentné populácie týchto tráv možno odporučiť aplikáciu neselektívneho herbicídu Touchdown System 4 (glyfosát), ktorý je inhibítorom EPSPS, na vzídené rastliny týchto tráv v medziporastnom období alebo pred sejbou.
V prípade výskytu alebo podozrenia na rezistenciu populácií maku vlčieho, rumančeka prímorského alebo hviezdice prostrednej k inhibítorom ALS možno v rámci antirezistentných stratégií v obilninách odporučiť prípravky s obsahom syntetických auxínov - 2,4 D alebo dicamby. Účinná látka 2,4 D je obsiahnutá v herbicíde Camaro, ktorý je možné použiť ako v ALS rezistentných, tak citlivých populáciách menovaných burín aj z preventívnych dôvodov.
Rezistencia sa nevyhýba ani dvojklíčnolistovým burinám. V ČR bola potvrdená rezistencia maku vlčieho voči ALS inhibítorom.
Antirezistentné stratégie nemožno odporúčať paušálne. Ich návrh sa musí riadiť lokálnymi podmienkami, ktoré zahŕňajú prírodné podmienky a spôsob hospodárenia, od ktorých závisí výskyt burín, pestovanej plodiny a použiteľné spôsoby ich regulácie. Okrem vhodného výberu prípravkov a ich kombinácií je nutné pamätať aj na diverzitu používaných agrotechnických postupov, najmä osevných postupov a spôsobov spracovania pôdy, ktoré sú v antirezistentných stratégiách nepostrádateľným prvkom.
V rámci dlhoročného spoločného výskumného projektu medzi spoločnosťou Syngenta a Katedrou agroekológie a rastlinnej produkcie na ČZU v Prahe vznikla Informačná brožúra „Herbicídna rezistencia: vývoj, prevencia a manažment“. Brožúra je voľne prístupná na webe syngenta.sk.
Použitá literatura:
Soukup, J., Jursík, M., Valičková V., Košnarová, P., Hamouzová, K., Hamouz, P., Holec, J. 2018. Biologické vlastnosti a regulace sveřepu jalového a příbuzných druhů na orné půdě. Certifikovaná metodika. ČZU v Praze, 28 s.
Hamouzová, K., Košnarová, P., Soukup, J. 2021. Herbicidní rezistence: vývoj, prevence a management. Syngenta Czech and Slovakia, 40 s.
KAM ĎALEJ:
