You are here

Stále významný škodca kukurice

Aktuality
18.07.2022
kukuriciar korenovy

Ing. Ján Tancik, PhD, Ecophyta, s.r.o. Nitra, prvá rastlinolekárska služba

 

Kukuričiar koreňový sa na území Slovenska nachádza od roku 2000 a už v roku 2005 bol zaznamenaný na celom území pestovania zrnovej kukurice. Poškodenia a straty na úrode boli zaznamenané v rokoch 2005 a 2006, ale v roku 2007 pestovatelia najviac pocítili, aký deštruktívny vie byť tento škodca. Daný rok sa tak stal na Slovensku medzníkom v postoji pestovateľov k tomuto škodcovi.

 

Do roku 2007 mnohí riskovali a rozhodli sa pestovať kukuricu po sebe jeden alebo viac rokov. Po vážnych stratách v roku 2007 už len málokto uvažoval o monokultúre a ak, tak vyhľadával spoľahlivú ochranu. Od roku 2008 neboli zaznamenané ekonomicky významné škody na veľkých plochách, iba lokálne. Tomu dopomohli okrem zníženia plôch kukurice pestovanej v monokultúre a použitej ochrany aj poveternostné podmienky počas leta. V lete rokoch po roku 2007 boli časté priaznivé poveternostné podmienky pre
kukuricu. Bolo dostatok zrážok čo, zabezpečilo prípadnú regeneráciu poškodených koreňov kukurice larvami kukuričiara koreňového. V rokoch so suchým letom boli zaznamenané škody iba lokálne, keď bola pestovaná kukurica po kukurici. Takto by sa
v krátkosti dalo zhrnúť pôsobenie nového škodcu kukurice, kukričiara koreňového, na Slovensku. O tom ako sa dajú eliminovať škody si povieme v tomto článku.

 

KUKURIČIAR KOREŇOVÝ

Diabrotica virgifera LeConte
(Chrysomelidae: Coleoptera)

 

 

kukuričiar koreňový - imago
Imágho kukuričiara koreňového

 

BIONÓMIA A EKOLÓGIA NA SLOVENSKU

 

Kukuričiar koreňový má jednu generáciu do roka. Vajíčka prezimujú v pôde v hĺbke do 30 cm. Počas prezimovania sú vajíčka v diapauze. Diapauza trvá 130 až 140 dní. Na jar v závislosti od teploty a vlhkosti pôdy, začína liahnutie lariev, od začiatku mája do začiatku júna. Liahnutie je pretiahnuté a trvá 4–5 týždňov a závisí od hĺbky, v ktorej sa vajíčka nachádzajú, ako aj od typu a teploty pôdy v druhej polovici jari. V závislosti od roku, prvé liahnutie lariev môže byť v rozpätí až 22 dní. Počas vývoja majú larvy tri vývinové štádia. Larvy kukuričiara koreňového sa môžu živiť koreňmi 21 druhov rastlín z čeľade Poaceae. Kukurica je najvhodnejšou hostiteľskou rastlinou, keďže je mortalita lariev najmenšia a plodnosť samičiek najväčšia práve ak sa larvy živili koreňmi kukurice. Cirok, i keď je veľmi podobný kukurici, nevyhovuje larvám kukuričiara. Vyliahnuté larvy sa pohybujú cez pôdu a vyhľadávajú korene kukurice. Toto je kritické obdobie v živote larvy a v tomto období je najvyššia mortalita lariev. Mladé larvy sa živia koreňovými vláskami a staršie primárnymi a sekundárnymi koreňmi. Vývoj larvy trvá asi 30 dní. Dospelé larvy sa pri konci svojho vývoja nachádzajú blízko povrchu, kde vytvárajú komôrku, v ktorej sa zakuklia. Štádium kukly trvá 10–14 dní. Kuklenie lariev začína koncom júna a vyskytuje sa ešte aj v auguste.

 

Liahnutie imág začína v závislosti od teploty pôdy, od polovice júna v rokoch teplých, až začiatok júla v rokoch chladnejších. Po vyliahnutí imág začína obdobie dospelostného žeru. Imága sa živia bliznami a peľom kukurice, pred kvitnutím sa živia na listoch kukurice a po dokvitnutí na listoch a zrnami v mliečnej zrelosti. Kopulácia imág začína 5-7 dní od začiatku dospelostného žeru. Dĺžka predovipozicijného obdobia (od kopulácie po ovipoziciu) trvá od 9 do 22 dní, v priemere 12 až 14 dní. Toto obdobie je dôležité z hľadiska ochrany proti imágam. Aplikáciu insekticídov treba urobiť skôr než začnú samičky masovo klásť vajíčka.

 

Na plodnosť samičiek a dĺžku života najviac vplýva druh a kvalita stravy. Najväčšiu plodnosť samičky dosiahnu, keď sa živia peľom a bliznami kukurice. Pri nedostatku peľu kukurice migrujú na iné rastliny (čeľaď tekvicovité, sója, lucerna ...). Samičky kladú vajíčka do pôdy v porastoch kukurice. Do porastov iných plodín kladú len v prípade, že sú v poraste prítomné rastliny kukurice z výdrvu. V roku 1993 v kukuričnom pásme USA bolo prvýkrát zistené, že samičky kukuričiara koreňového kladú vajíčka aj do pôdy v porastoch sóje. Tam sa kukurica v značnej miere pestuje v bikultúre: kukurica – sója, a od vtedy sú poškodenia na koreňoch kukurice pestovanej po sóji veľmi časté.

 

 

kukuričiar koreňový - samička
Samička kukuričiara koreňového

 

 

ŠKODLIVOSŤ

 

Najvýznamnejšie škody zapríčiňuje larva poškodzovaním koreňov čím spôsobuje zoslabnutie porastu a jeho poliehanie. Pri rovnakom stupni poškodenia koreňov môžu byť straty na úrode veľmi rozdielne v závislosti od klimatických a agrotechnických podmienok. Ak je leto výrazne suché, škody sú oveľa väčšie ako keď je leto bohaté na zrážky. Podobný vplyv má aj zavlažovanie.

 

Aj imága kukuričiara koreňového môžu zapríčiniť významné škody. Imága tohto chrobáka uprednostňujú pri dospelostnom (úživnom) žere peľ z metlín a najmä blizny kukurice. Keď kukurica ešte nemá v čase liahnutia imág kukuričiara vyvinutú metlinu, imága sa živia náhradnou potravou – povrchovými pletivami na listoch tak, že vyhrýzajú úzke, pozdĺžne pásiky medzi žilkami listu. Pásiky sa spájajú a neskôr zbelejú. Často býva takto poškodená a zasychajúca celá listová čepeľ. Tieto požerky pripomínajú poškodenia, ktoré zapríčiňujú larvy a imága kohútikov (Oulema spp.). Líšia sa ale tým, že nie sú také úzke a rovné ako požerky zapríčinené kohútikmi, ale nepravidelne sa mierne rozširujú.

V tomto období je ešte počet vytvorených metlín a šúľkov v porastoch kukurice malý. Na už vytvorených sa tak koncentrujú väčšie počty imág kukuričiara koreňového. Na jednej rastline možno zistiť aj viac ako 20 jedincov. Blizny poškodzujú tak, že ich buď priečne prehrýzajú alebo konzumujú postupne ako vyrastajú z kvitnúceho klasu. Blizny môžu byť zožraté až po špičku klasu. Po odkvitnutí, požierajú imága zrná v klase vo fáze mliečnej zrelosti. Imága väčšinou nespôsobujú zníženie úrody zrna kukurice. Ak sa však vyskytnú vo väčšom množstve na začiatku tvorby blizien, pred opelením, môžu zapríčiniť menšiu alebo väčšiu hluchosť klasu (obzvlášť na rastlinách, ktoré majú poškodené korene larvami kukuričiara). Požieranie blizien v priebehu opelenia a po ňom už nezapríčiní hospodársky významné zníženie úrody. Keď kukurica odkvitne, imága opustia porasty a prelietavajú na neskôr zasiate kukuričné polia, ktoré sú vo fáze kvitnutia alebo na ďalšie hostiteľské rastliny.

 

kukuriciar_korene kukurice
Korene kukurice poškodené larvami kukuričiara koreňového

 

 

 

kukuriciar_korene kukurice
Larva kukuričiara na poškodenom koreni kukurice

 

 

SPÔSOBY OCHRANY

 

Úspešná ochrana kukurice je možná jedine použitím integrálneho prístupu, ktorý zahŕňa využitie agrotechnických a chemických opatrení.

 

STRIEDANIE PLODÍN

Pestovanie kukurice v monokultúre je najvýznamnejší faktor zvyšovania počtu imág a lariev. Nakoľko kukuričiar kladie vajíčka takmer výhradne do kukuričných polí a jeho larva je škodcom kukurice, je striedanie plodín najefektívnejšou metódou ochrany vzhľadom k všetkým využiteľným pestovateľským praktikám. Je známe, že ak by sa kukurica nepestovala v monokultúre, ale s každoročným striedaním kukurice v osevnom postupe, kukuričiar koreňový by nebol ekonomicky významný škodca.

 

TERMÍN SEJBY

Dátum sejby určuje veľkosť koreňového systému v čase výskytu lariev kukuričiara. Skôr zasiata kukurica so svojim rozrasteným koreňovým systémom je viac poškodená larvami než kukurica zasiata neskôr. Porasty vysiate v neskorých termínoch sa vyhnú silnému napadnutiu larvami, lebo veľký počet vyliahnutých lariev hynie pre nedostatok potravy. Treba pripomenúť, že v neskorších termínoch možno vysievať hybridy kratšej vegetácie lebo sa môže stať, že hybridy plnej vegetácie vysiate v neskorých termínoch sejby nedozrejú.

 

HNOJENIE

Dusíkaté hnojenie neznižuje počet jedincov kukuričiara priamo, ale poškodenia sú znížené v dôsledku regenerácie poškodených koreňov. Okrem toho dusíkaté hnojenie napomáha k nižšiemu padaniu rastlín. Najvyššie výnosy v pokusoch, v ktorých sa skúmal vplyv hnojenia na poškodenie porastov kukurice larvami kukuričiara koreňového, bol na variante s optimálnou dávkou NPK a dusík bol daný prihnojovaním, aby dopomohol regenerácii koreňového systému kukurice. Tým sa znižuje počet poľahnutých rastlín.

 

OCHRANA PROTI LARVÁM

 

Chemické ochranné opatrenia proti larvám sa vykonávajú iba v monokultúrnych porastoch a len po zhodnotení populačnej hustoty škodcu. Aplikácia je opodstatnená iba po zistení predpokladu výskytu kritického počtu škodcu, ak je populácia škodcu nad prahom hospodárskej škodlivosti. Hodnotenie populačnej hustoty škodcu sa robí pomocou pozorovania náletu imág do optických lapákov – žlté lepové dosky. Na jednu parcelu treba umiestniť 2–6 lapákov vo výške kukuričného klasu. Ak v priemere na jeden lapák nalieta 35 a viac imág, v nasledujúcom roku je potrebné vykonať insekticídne ošetrenie, aby sa zabránilo poškodeniu koreňov larvami.

 

Proti larvám sa môžu aplikovať insekticídy dvoma spôsobmi: morením osiva a aplikácia insekticídov do pôdy počas sejby. Morenie osiva sa dosť často využíva v praxi i keď je známe, že má nedostačujúcu účinnosť pri zvýšenej populácii škodcu. Na Slovensku je registrovaný Force 20 CS (účinná látka tefluthrin). Keď sa predpokladá silný výskyt škodcu, používa sa pri sejbe pôdny insekticíd. Tieto opatrenia sa využívajú najmä v teplejších oblastiach Slovenska. Na Slovensku je zaregistrovaný len prípravok, pôdny insekticíd, Force 1.5 G (tefluthrin).

 

 

kukuriciar_poskodena kukurica
Husacie krky - poľahnuté rastliny

 

 

kukuričiar koreňový
Požerky na listoch kukurice spôsobené imágom kukuričiara

 

 

OCHRANA PROTI IMÁGAM

 

Ochrana proti imágam kukuričiara koreňového sa robí len vtedy, keď je populácia škodcu nad prahom hospodárskej škodlivosti. Pri pestovaní kukurice na osivo sú prahom škodlivosti 1–3 imága na klas a pri kukurici na zrno je to 6–9 imág na klas.

 

kukuričiar koreňový
Postrek proti imágam kukuričiara

 

Dôvody aplikácie proti imágam sú dvojaké: obmedziť škody zapríčinené imágami a znížiť populáciu imág, ktoré by nakládli vajíčka do pôdy, čiže znížiť škody od lariev v nasledovnom roku. Z tohto vyplýva, že zásah robíme na tých plochách, na ktorých v budúcom roku plánujeme znovu zasiať kukuricu. Účinná ochrana vychádza z poznania bionómie škodcu.

Termín aplikacie insekticídu by mal byť v čase najväčšieho výskytu samičiek, ktoré ešte nezačali znášať vajíčka. Toto obdobie je 2–3 týždeň po prvom výskyte imág na feromónových lapačoch. Odporúča sa sledovať nálet imág na žlté lapače, ktoré dávajú reálnu situáciu populácie škodcu v poraste. V čase maximálneho výskytu imág treba robiť postrek. Názory odborníkov na tento spôsob ochrany sú protichodné. Niektorí odborníci uprednostňujú zákrok proti larvám a zákroky proti imágam považujú za menej efektívne, kým iní zasa práve zákrok proti imágam považujú za najsprávnejší, lebo sa môže presne určiť populácia škodcu nad prahom hospodárskej škodlivosti. Na Slovensku sú registrované prípravky na postrek proti imágam kukuričiara na baze účininých látok: deltamethrin, chlorantraniliprole + lambda-cyhalothrin a acetamiprid.

 

 

 

 

KAM ĎALEJ:

Časopis SYNINFO

Force 1.5 G

Force 20 CS