You are here

Postrehy k ochrane obilnín

Aktuality
12.05.2020
obilniny

Niektoré postrehy k ochrane  listov a klasov obilnín

Doc. Ing. Tibor Roháčik, CSc.

Výmera pestovania obilnín sa dramaticky nemení, určité kolísanie zaznamenáva jačmeň jarný na sladovnícke spracovanie , podľa možností výroby sladu a piva. Stúpol rozsah pestovania tvrdých pšeníc, ako ozimných tak i jarných foriem. Veľká časť produkcie je exportovaná.

Okrem jačmeňa jarného, kde sú sladovňami vykupované preferované odrody, je sortiment odrôd ostatných druhov veľmi rozsiahly, k dispozícii je neraz viac ako sto odrôd vyšľachtených v rôznych podmienkach. Kým pri jačmeni jarnom sú pri preferovaných sladovníckych odrodách pomerne dobre známe odolnosti proti najdôležitejším chorobám, pri ostatných druhoch to tak nie je. Často až viacročná prax ukáže skutočné odolnosti, s ktorými môžu pestovatelia reálne počítať pri plánovaní ochranných opatrení. Potvrdením tohto stavu je napríklad epidémia septoriózy pšenice v roku 2010, alebo hrdze plevovej v rokoch 2014 a 2015. Niektoré odrody, dovtedy deklarované ako odolné, sa ukázali pri reálnom silnom infekčnom tlaku patogénov ako odrody bez účinnej rezistencie, hoci v popise odrody prezentovanej v Listine registrovaných odrôd alebo katalógoch predajcov majú dobrú odolnosť. Nutnosť poznania reálnej rezistencie proti chorobám by mala byť predpokladom pre úspešné pestovanie najmä pri nových odrodách.

Štruktúra osevu je veľmi vážnym predpokladom pre obmedzenie vplyvu škodlivých činiteľov na pestovanú plodinu. Vyskytuje sa niekoľko patogénov spoločných pre  viaceré druhy obilnín, napr. fuzariózy bázy stebla a klasov (Fusarium spp.),   kukurica a všetky hustosiate obilniny, hrdza plevová (Puccinia striiformis), pšenica, triticale, raž, trávy, novšie Rhizoctonia solani a R. cerealis, kukurica, repa, zemiak, hustosiate obilniny, najmä pšenica letná f. ozimná, ...

Zastúpenie obilnín v súčasnej štruktúre osevu je vysoké až veľmi vysoké,  najmä v podnikoch bez živočíšnej výroby. Ak vezmeme do úvahy aj  výmeru kukurice, situácia je ešte výraznejšia. Štruktúra osevu priamo súvisí s možnosťou striedania plodín, ako základného východiska pre obmedzenie infekčného potenciálu škodlivých činiteľov z predplodiny pre následnú plodinu. V roku 2019 sa to ukázalo v mnohých prípadoch na slede kukurica- pšenica ozimná. Po výdatných májových zrážkach boli porasty pšenice po kukurici silno napadnuté fuzariózou klasu a produkcia poškodená výskytom  mykotoxínov.

Minimalizácia pri spracovaní pôdy má nesporné pozitíva, ale z hľadiska obmedzenia prenosu chorôb a prežívania škodcov je otázna. Zapravenie dôkladne rozdrvených pozberových zvyškov je veľmi účinnou prevenciou. Ukázalo sa to opäť v priebehu rokov 2018, 2019 ako na výskyte fuzarióz, tak epidémii hrabošov. Po ich vypuknutí už ochranné zásahy neboli dostatočne efektívne ani po niekoľkonásobnom opakovaní pri hrabošoch a škody spôsobené fuzáriami sa dodatočne nedali napraviť.

Dominantné choroby hustosiatych obilnín.

Pšenica  – v posledných rokoch boli na tejto plodine najčastejšie výskyty múčnatky trávovej (Blumeria graminis), septórie pšenicovej (Septoria tritici), hrdze pšenicovej (Puccinia tritici), fuzarióz báz stebiel a klasov (Fusarium spp.).  Pri fuzarióze klasov je dominantným druhom F. graminearum, okrem neho sa bežne vyskytujú infekcie druhmi F. poae, F. avenaceum, F. sporotrichoides, Microdochium nivale. V rokoch 2014 a 2015 sa vyskytol na celom kontinente pandemický výskyt hrdze plevovej (Puccinia striiformis). Po zmene odrodového spektra, ukončení pestovania citlivých odrôd,   je  na ústupe. V niektorých rokoch sa veľmi výrazne rozširuje helmintosporióza pšenice (Drechslera tritici-repentis). V komplexe húb spôsobujúcich napadnutie bázy stebla dominujú druhy Fusarium spp., zvyšuje sa výskyt  Rhizoctonia solani, R. cerealis. Výskyty černania bázy stebla a koreňov (Gäeumannomyces graminis) a hrdze trávovej (Puccinia graminis) sú ojedinelé, bez väčšieho hospodárskeho významu.  Treba podotknúť, že pomerne malá pozornosť sa venuje infekciám v klasoch. Aktuálne  by bolo potrebné dôslednejšie diagnostikovať najmä múčnatku, septórie, mazľavé sneti a hrdzu plevovú.

Jačmeň – jarná forma je mimoriadne citlivá na múčnatku trávovú v rastových fázach odnožovanie, začiatok  stĺpkovania .  V posledných rokoch k tomu prispieva aj opakujúci sa  nedostatok  zrážok v marci resp. apríli,  na začiatku jeho rastu a vývinu. V takýchto podmienkach má napadnutie múčnatkou veľmi negatívny vplyv na počet produktívnych odnoží a môže byť príčinou značného zníženia úrody. Po ukončení predlžovacieho rastu nadobúda jačmeň jarný tzv. poľnú rezistenciu k múčnatke. Listové škvrnitosti, hnedá škvrnitosť listov (Pyrenophora teres),  pruhovitosť jačmeňa (Pyrenophora graminea), menej známa škvrnitosť spôsobovaná hubou Helminthosporium sativum,  predstavujú každoročne problém pri udržaní produktívnej listovej plochy. Na mieste je spoľahlivá diagnostika, ich odlíšenie od fyziologických škvrnitostí, až následne ochranný zásah.  V ročníkoch s vyššími úhrnmi zrážok, resp. v polohách pestovania s ich vyšším úhrnom,  je potrebné rátať s výskytom rynchspóriovej škvrnitosti (Rhynchosporium secalis). Spravidla je po dlhodobejších zrážkach alebo počas opakujúcich sa dažďov problém so vstupom do porastu a možnosťou účinného zásahu. V podmienkach, keď porast nemožno v dôsledku zrážok a rozmočenej pôdy ošetriť, môže byť priebeh choroby devastujúci. Výskyt hrdzí (Puccinia hordei) na jarnej i ozimnej forme je aktuálny iba v niektorých ročníkoch, ich význam je v súčasnosti okrajový, viazaný na citlivé odrody. Zatiaľ čo v minulosti  sa o fuzariózach klasov jačmeňa nehovorilo, súčasnosť potvrdzuje, že sa jedná o významnú problematiku. V náväznosti na zmeny prostredia  je dnes napadnutie klasov hubami z rodu Fusarium veľmi aktuálne a je potrebné uskutočňovať ochranu klasov proti patogénom, ktoré ho spôsobujú.  Dominantným druhom v klasoch jačmeňa je Fusarium poae, sprievodné, menej frekventované druhy sú  F. graminearum,  F. equiseti, F, avenaceum, F. langsethiae a niektoré ďalšie. Na fyziologicky stresovaných porastoch sa v druhej polovici vegetácie môže vyskytovať ramuláriová škvrnitosť listov (Ramularia collo-cygni). Je pomerne ťažko diagnostikovateľná, preto je pri jej potvrdení potrebná spolupráca s odborníkmi na diagnostiku. Z praxe je overené, že prípravky účinné proti iným listovým chorobám, aplikované v T2, T3, účinne riešia aj túto chorobu.

Raž, triticale – majú určitú výhodu, že ich výmera spravidla nebýva v podnikoch, až na výnimky, veľká. Tým je daný aj infekčný potenciál a výskyt chorôb. Kým v minulosti bolo triticale prezentované ako obilnina budúcnosti bez chorôb, dnes sú pri tomto druhu známe všetky choroby, ktoré má pšenica a raž. Bežne sa vyskytuje múčnatka trávová (Blumeria graminis), hrdza ražná (Puccinia dispersa), hrdza pšeničná (P. tritici),  v súčasnosti je menej frekventovaná hrdza trávová (P. graminis).  V daždivých rokoch a na lokalitách s vyšším úhrnom zrážok je aktuálna rynchospóriová škvrnitosť (Rhynchosporium secalis)  a v súčasnosti skoro zabudnutá choroba námeľ, spôsobená kyjaničkou purpurovou (ražná hubka,  Claviceps purpurea). Tradiční pestovatelia ju však poznajú a niekedy sa zámerne pestuje ako produkt zberu pre farmaceutický priemysel. Na raži a triticale boli zaznamenané aj výskyty hrdze plevovej (P. striiformis), ktorá predstavuje v rokoch jej výskytu reálne nebezpečenstvo vážneho poškodenia porastov.  Raž aj triticale môžu byť napadnuté steblolamom (Tapesia yalundae, T. acuformis), odlišuje sa ražný - R a pšeničný - W typ.

Ovos - Múčnatka trávová (Blumeria graminis) . Múčnatka sa na ovse objavuje v menšej miere ako na ostatných obilninách, a preto je nižšia aj jej škodlivosť. Hrdza ovsená (Puccinia coronata) sa vyskytuje na listoch, steblách, listových pošvách a na kvetných častiach ovsa. Podobné symptómy na ovse môže vyvolať hrdza trávová Puccinia graminis f. Hrdza ovsená je všeobecne rozšírená vo vlhkých a polovlhkých oblastiach mierneho pásma. Škody spôsobené hrdzou ovsovou môžu byť niekedy závažné. Hnedá škvrnitosť ovsa (Pyrenophora avenae) sa vyskytuje hlavne v chladných a vlhkých oblastiach. Septorióza ovsa (Phaeosphaería avenaria)  nepatrí v našich podmienkach medzi ekonomicky významné patogény.

Fyziologické škvrnitosti - pomerne častým javom sú v posledných rokoch škvrnitosti, pri ktorých nie je celkom jasný, ani bežnými metódami  diagnostikovateľný, ich pôvod. Vyskytujú sa na pšenici i jačmeni. Spravidla sú viazané na určitú rastovú fázu, neskôr príznaky odoznejú. Ani po mikroskopickej determinácii resp. laboratórnej kultivácii nie je možné na nich objaviť niektorého zo známych pôvodcov chorôb obilnín.  S veľkou pravdepodobnosťou sú to fyziologické poruchy, spôsobené jedným alebo viacerými vonkajšími podnetmi. Najčastejšie sa udáva silné UV žiarenie, vysoké teploty, nerealizované infekcie  Blumeria graminis , poškodenie herbicídom, nekrózy po použití tekutých foriem hnojív,  ... vo väzbe na genotyp, nakoľko sa nevyskytujú pri všetkých odrodách daného druhu. Sú pre prax veľkým otáznikom a často je na ich potlačenie používaný práve fungicíd. Z poznatkov viacročnej praxe však reálne nedošlo po aplikácii fungicídu k zlepšeniu stavu porastu.

Prognóza a signalizácia – je až neuveriteľné, že hoci žijeme v informačnom veku, vytvorenie a sprostredkovanie informácií o aktuálnom výskyte, rozvoji, potenciálnej možnosti rozšírenia a termíne ochrany proti škodlivým činiteľom pri obilninách,  nefunguje.  Pestovatelia sa musia spoliehať na vlastnú diagnostiku. Môžeme konštatovať, že naši agronómovia sú vzdelaní, majú dobré poznatky o najzávažnejších chorobách, pri obilninách zvlášť. Nedisponujú však možnosťami matematického  modelovania rozvoja chorôb na báze dlhodobých poznatkov a konkrétnych modelov pre dané územie. Pri problémoch sa orientujú na poradenstvo zabezpečované zvyškami vedeckých kapacít univerzít a výskumných ústavov alebo žiadajú o poradenstvo terénnych pracovníkov zástupcov majiteľov, dovozcov a distribútorov prípravkov na ochranu rastlín. Aký krehký je tento stav, ukázal rok 2014 pri epidémii hrdze plevovej na obilninách. Veľká časť agronomickej verejnosti, terénni pracovníci podporujúci využívanie prípravkov na ochranu rastlín , aj mnohí iní zainteresovaní v živote nevideli reálne hrdzu plevovú v poraste obilnín. Výsledkom bolo „odborné mlčanie“  a následne neodhadnuteľné straty produkcie s nevyčísleným ekonomickým dopadom. Treba konštatovať, že takýto stav nie je zlučiteľný s moderným poľnohospodárstvom a obilninárstvom. Je namieste aj otázka: Kto za to môže a komu to vyhovuje?

Rezistencia – čiastočne sme ju vo vzťahu k odrodám zmienili vyššie. Okrem rezistencie  odrôd však existuje i rezistencia patogénov k účinným látkam prípravkov na ochranu rastlín. Fungicide Resistance Action Commitee (https://www.frac.info/contacts) je organizácia, ktorá sa problematikou rezistencie k fungicídom zaoberá. Publikuje poznatky o vzniku rezistencie v jednotlivých patosystémoch. Tie však neplatia všeobecne. Sú rozdielne  pre určité regióny, až mikroregióny špecificky podľa patosystémov. Je teda možné, že rezistencia objavená a popísaná na niektorom mieste inde nie je prítomná. Naopak, pri niektorých patosystémoch sa dokáže z miesta vzniku rýchlo šíriť na veľké vzdialenosti. Nie je dobre známe, aká je situácia na Slovensku. Niektoré čiastkové poznatky získané pri  patosystémoch jabloň- chrastavitosť jabloní, repa cukrová-hnedá škvrnitosť listov repy naznačujú, že rezistencia patogénov Venturia inaequalisCercospora beticola je pomerne rozšírená.  Ako je to aktuálne s chorobami obilnín a ich pôvodcami z hľadiska rezistencie k fungicídom je veľká otázka pre výskum i prax.

Aplikačné termíny a nasadenie fungicídnej ochrany porastov- je snáď najprepracovanejšou časťou ochrany porastov obilnín proti chorobám. Venuje sa jej dlhodobo pozornosť zo strany poskytovateľov prípravkov na ochranu rastlín i pestovateľov. Každoročne sú prezentované novinky prípravkov i technológií s praktickými ukážkami na špecificky zameraných poľných dňoch. V praxi sa tak prezentujú  priamo v reálnych podmienkach a v reálnom čase rozličné varianty, podľa ktorých sa dá identifikovať účinnosť prípravkov a možnosti ich využitia v konkrétnych podmienkach.  Tento trend je potrebné zachovať, možno koordinovať v rámci stavovských organizácií. Už na zimných seminároch avizovali držitelia autorizácie  prípravkov na ochranu rastlín niektoré zmeny ich  využitia, resp. ukončenia používania. Čiastočne tak pripravili odbornú verejnosť na nové podmienky. 

Je potrebné pripomenúť, že neexistuje univerzálny recept na ochranu porastov. Často sú možnosti ochrany limitované ekonomickými možnosťami podniku, technikou, pracovnými silami, počasím, ekonomickou efektívnosťou plodiny podľa aktuálnej ceny produktu... Všetky tieto faktory ovplyvňujú efektívnu ochranu porastov.  

Registrácia prípravkov na ochranu rastlín a ich použitie – sa riadi podľa Zoznamu autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín a prípravkov na ochranu rastlín povolených na paralelný obchod pre konkrétny rok. 30. 4. 2020 žiari na https://www.uksup.sk/orp-zoznamy-pripravkov-na-ochranu-rastlin  Zoznam autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín 2019.pdf (11,20 MB, PDF).  Je ako právna norma  záväzný. Aktuálne sú ukončené alebo dobiehajú herbicídne  a fungicídne ošetrenia ozimín a niektorých jarných plodín. „Zoznam ...“ na rok 2020 nie je on-line zverejnený!? V dôsledku praktickej aplikácie  Smernice EPaR č. 2009/128/ES,  nastali pre rok 2020 zásadné zmeny v možnosti nasadenia prípravkov na ochranu rastlín. Kde sa majú pestovatelia dozvedieť o aktuálnom stave a kto supluje povinnosť príslušných autorít? Na tento stav sme upozorňovali na odbornom seminári ku kalamite hraboša poľného v Jaslovských Bohuniciach v roku 2014, dodnes sa situácia nezmenila. Zoznam autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín pre aktuálnu sezónu by pestovatelia potrebovali už pri príprave plánov ochrany rastlín.  Je možné namietať, že aj v poslednom zozname sú uvedené termíny platnosti registrácie pri každom prípravku. Napriek tomu sme presvedčení, že aktuálny zoznam by mala mať odborná prax k dispozícii už začiatkom kalendárneho roka.

V príspevku sme nemohli postihnúť všetky aspekty ochrany porastov obilnín proti chorobám. Zmienili sme tie najdôležitejšie, ktoré podľa nášho názoru majú na úroveň ochrany obilnín podstatný vplyv. Vnímavý čitateľ si isto všimol, že v článku absentujú niektoré dôležité choroby obilnín, najmä prenosné osivom. Tejto problematike sa budeme venovať v osobitnom príspevku. 

Kam ďalej?

Atlas chorôb

Fungicídy 

Technológia ošetrenia obilnín