Vybral som si najlepšie, ako som vedel

Poľnohospodárstvo 21. storočia sa stáva moderným odvetvím, ktoré čím ďalej, tým viac láka pod svoje krídla mladých ľudí. Dôkazom toho je zväčšujúci sa počet mladších pracovníkov v produktívnom veku, ktorí si dôstojne zastali miesto v odvetví a nahradili dosluhujúcu generáciu skúsených poľnohospodárov. Jedným z nich je aj Ing. Peter Kovalčík, hlavný agronóm PD Rybany.

PD RYBANY JE PODNIK S VÝRAZNE OMLADENÝM KOLEKTÍVOM.

Ing. Peter Kovalčík

PD Rybany patrí k podnikom, kde majú mladí ľudia zelenú, čo je vidieť i na vás, mladom agronómovi pôsobiacom vo vedúcej pozícii rastlinnej výroby. Je vás na podniku vo vašom veku viac?

Áno, ak je to možné, sme radi za každú novú posilu do nášho podniku. Omladenie kolektívu už vidieť aj medzi traktoristami, ktorých práca baví aj z dôvodu manipulácie s  modernými strojmi. Takisto i pomocný agronóm je zhodou okolností môj spolužiak zo školy, takže sa v  rastlinnej výrobe dopĺňame, konzultujeme a  rozumieme si. Generačná výmena je síce náročný proces, ale musí k nej skôr či neskôr prísť na každom podniku. Nie je to o neúcte k starším a  skúsenejším, ale skôr o  tom, že i mladí ľudia potrebujú prácu a tí starší zase zaslúžený oddych.

Ako prebehla generačná obmena pri vašom nástupe?

Popravde, ako čerstvý absolvent vysokej školy som nemal veľa praktických skúseností. Boli to skôr iba teoretické vedomosti s  otáznikom – ako ich do praxe aplikovať? V  tom mi pomohol môj predchodca. Som rád, že mi tieto svoje skúsenosti ochotne predával pri každej príležitosti a ja som tak postupne naberal odvahu aplikovať svoje vedomosti do praxe. Nie všetko sa totiž dá robiť z vlastnej hlavy a takisto, nie všetky postupy sa dajú na 100 % prebrať. My sme veľa konzultovali a  v  mnohých veciach sme dokázali nájsť spoločnú reč.

Dá sa povedať, že aktuálne „šéfujete“ úseku rastlinnej výroby na vskutku veľkom podniku. Aké sú vaše výmery a  činnosti, ktorým sa podnik venuje?

Sme podnik, ktorý si ešte ako jeden z  mála v  tomto regióne zachoval aj rastlinnú aj živočíšnu výrobu. Hospodárime na 2  182 hektároch, z  čoho je 19,5 hektára TTP. Máme klasický osevný postup – pšenica ozimná, jačmeň jarný, repka, cukrová repa, kukurica na zrno i  siláž a  krmoviny. V  tomto roku sme sa rozhodli prvýkrát vyskúšať mak a  horčicu, aby sme aktuálnu a  zaužívanú skladbu plodín trošku ozvláštnili a spestrili.

Ako som už spomenul, na podniku máme aj vyše 1 600 kusov hovädzieho dobytka určeného na produkciu mlieka, a práve preto sa venujeme pestovaniu krmovín. Časť produkcie tak zostáva na našom podniku v živočíšnej výrobe a časť odbytujeme s dlhoročnými partnermi.

Čo je podľa vás kľúčom k  tomu, aby poľnohospodárske podniky fungovali tak, ako kedysi – s  fungujúcou rastlinnou i živočíšnou výrobou?

U nás je to určite šikovný a skúsený tím ľudí – zootechnici, výživár starajúci sa o krmovinovú zložku a, samozrejme, my v rastlinnej výrobe snažiaci sa dopestovať kvalitné krmivá. Beriem to tak, že základ je dorobiť kvalitné krmivo – potom sú spokojné zvieratá vidieť to i na lepšej produkcii.

Bez živočíšnej výroby nie je poľnohospodárstvo poľnohospodárstvom, ale začína to, aspoň podľa môjho názoru, pripomínať skôr priemysel – točiť 3–4 plodiny v  osevnom postupe, predávať ich a  zase dokola. Naša snaha dopestovať čo najlepšie krmoviny je následne ocenená organikou, ktorá sa vďaka prítomnej živočíšnej výrobe vracia naspäť do pôdy a obohacuje pôdu o živiny. Život na družstve, kde sú zvieratá je pestrejší a krajší a ich prítomnosť má svoje hlboké opodstatnenie. Syntetikou sa vám totiž nikdy nepodarí nahradiť organiku v  podobe maštaľného hnoja.

Na druhej strane musím povedať, že chápem podniky, ktoré boli nútené živočíšnu výrobu zrušiť z ekonomických a  častokrát existenčných dôvodov. Musí byť náročné pasovať sa s každoročne vykázanou stratou a  nerobiť proti nej rázne opatrenia.

Okrem organiky však používate aj iné látky, ktoré pomáhajú vašim plodinám pri kvalitnej a spoľahlivej produkcii.

Áno, na ochranu kukurice používame prípravky Casper 55 WG a  Milagro 4 SC, do cukrovej repy používame Amistar Gold. Do oboch plodín sa nám tieto prípravky osvedčili, pričom pri prípravku Amistar Gold je pomer kvality a ceny skutočne lákavý. Okrem prípravkov sme od spoločnosti Syngenta minulý rok vyskúšali aj silážny a zrnový hybrid kukurice SY Infi - nite, ktorý má výborné parametre stráviteľnosti a obsahu energie. Minulý rok nám preukázal úrodu viac ako 50 ton v zelenej hmote, takže sme boli spokojní.

SOM RÁD, ŽE MÁME RASTLINNÚ AJ ŽIVOČÍŠNU VÝROBU, NIE KAŽDÉMU PODNIKU SA TO DARÍ UDRŽAŤ.

Vonku to už miestami vyzerá na začiatok jari, takže predpokladám, že ste už i  vy začali s  vonkajšími prácami. Ako s vám zatiaľ javí tento rok?

Myslím, že aspoň u nás jar otvorila svoje brány skôr ako minulý rok. Zatiaľ to však vyzerá tak, že je dostatok vlahy zo zimy, čiže aj podmienky na klíčenie a vzchádzanie jarín by mali byť dobré. Kľúčové mesiace pre úrodu začnú nástupom apríla a  mája, kedy sa rozhodne, aký bude celkový výsledok. Či prídu extrémne teplé dni, ako tomu bolo po minulé roky, alebo nám bude konečne dopriata pravá jar. Zima bola veľmi zlá, pretože my sme ešte do polovice decembra naplno robili, orali, pripravovali a  bolo toho veľmi veľa. Bolo to spôsobené najmä výdatnými zrážkami, ktoré nám natiahli všetky práce až do decembra.

A minulý rok?

Ten bol úrodovo priemerný. Obilniny boli síce nad priemerom, zato repa dopadla katastrofálne – mokré vyorávky a po neskorých dažďoch klesla i cukornatosť. Z kukurice sme sa tešili, ale keď - že sme ju zberali ešte mokrú, museli sme značne investovať do jej dosúšania. Nie všetky plodiny dopadnú na výbornú, preto je pestrosť osevného postupu vítaná a vtedy, keď prepadne jedna plodina, zachráni ju druhá a zase naopak.

Hovoriac z pozície mladého agronóma, aký je váš názor na súčasný stav slovenského poľnohospodárstva?

Otvorene, ja osobne to nevidím príliš ružovo. Obávam sa toho, čo bude za 10–15 rokov. Mám totiž pocit, že veľa vecí je namierených proti nám, väčším poľnohospodárskym podnikom. Začalo to repkou, žltými poliami, monokultúrami a ich dopadom na životné prostredie, čo sú podľa môjho názoru nezmysly.

Druhá vec je, že podniky nad 1 000 hektárov sú v očiach verejnosti vnímané ako majetky agrobarónov, ktoré len poberajú dotácie, sejú 3 plodiny a kašlú na životné prostredie. Akoby sme za všetkým zlým boli my a za všetkým dobrým len tí malí. Z  viacerých strán počúvame, že treba podporovať samostatne hospodáriacich roľníkov, ktorí majú 2–3 hektáre, ale čo tí väčší, ktorí robia takisto poctivo a s tým najlepším úmyslom? Ja chápem a som za prítomnosť malých poľnohospodárov na Slovensku, pretože viem, že aj oni sú dôležití, ale to sme aj my. Netreba hádzať všetkých do jedného vreca. I zo strany malých je mnoho špekulantov, no sú medzi nimi i poctiví, ako napríklad u nás v okolí, ktorí sa starajú o svoju pôdu poctivo. I za veľkými i za malými podnikmi stoja ľudia, ktorých povaha a charakter odzrkadľuje stav podniku, netreba však súdiť celé odvetvie na základe pár medializovaných prípadov. Obávam sa, že názor laickej verejnosti je práve vďaka médiám a kauzám taký pokrivený, že len s námahou sa nám podarí ho napraviť. Treba sa však snažiť a veriť.

Poľnohospodárstvo je, berúc do úvahy všetky vplyvy – či už politické alebo poveternostné, ťažký chlebíček. Prečo ste sa rozhodli pre toto odvetvie?

U  nás je to, podobne ako u  množstva mojich kolegov, v  rodine. Môj dedo pracoval a strýko ešte stále pracuje na družstve a ja som sa odmalička nejako prirodzene pohyboval po poliach s nimi. Napriek tomu, že je to náročné povolanie, neľutujem to. Ale ktoré povolanie nie je náročné? Ja si dokonca ani nedokážem predstaviť, čo iné by som si ako svoju prácu vybral. Takže keď tak nad tým premýšľam, asi som si vybral najlepšie, ako som vedel.

Za rozhovor poďakovala

Marianna Cabalová