Škodcovia obilnín na jeseň a počas zimy
Ing. Ján Tancik, PhD
Ecophyta s.r.o., Nitra, prvá rastlinolekárska služba
Aj keď máme obdobie zimy, škodcovia nezaháľajú. Na ktorých si treba dať pozor v tomto období? Nazrieme do sveta chrobákov. Tu vyberáme významného škodcu obilnín, hrbáča obilného. Zo sveta zvierat škodiacich na našich poliach upriamime pozornosť na hraboša poľného.
HRBÁČ OBILNÝ
Hrbáč obilný – Zabrus tenebrionides, Coleoptera, Carabidae, je významný škodca obilnín už niekoľko desaťročí. Každoročne sa v strednej Európe proti tomuto škodcovi vykonávajú postreky na väčších alebo menších plochách. Je známe, že škodí na jeseň a jar na porastoch v monokultúre alebo na porastoch z opakovanej sejby obilnín. Tiež napáda porasty na pozemkoch, ktoré sú v blízkosti polí, na ktorých sa v minulých rokoch vo väčšej miere vyskytoval tento škodca.
Hrbáč obilný škodí v štádiu larvy a imága
Hrbáč obilný škodí v štádiu larvy a imága. Prítomnosť lariev škodcu v mladých porastoch obilnín počas jesene a jari sa veľmi ľahko zisťuje na základe charakteristických poškodení listov larvami. Dobre sú viditeľné rozžuvané listy mladých rastlín, ktoré sa sušia a nadobúdajú sivú farbu. Tieto príznaky vidieť v porastoch už od konca októbra - začiatku novembra. Larvy sú aktívne večer, sú veľmi žravé. Sú aktívne do prvých mrazov, keď migrujú hlbšie do pôdy. Oteplením na jar znovu začínajú byť aktívnejšie a škody zapríčiňujú až do konca svojho vývoja. Larvy spôsobujú znižovanie počtu rastlín a odnoží na jednotku plochy. V prípade väčšieho výskytu a dlhšieho obdobia aktivity, môžu byť porasty úplne zničené. Imága znižujú počet zŕn v klase.
PODMIENKY VYHOVUJÚCE ŠKODCOVI
K masovému výskytu hrbáča obilného najviac napomáha nesprávna agrotechnika. Najväčší vplyv má opakovaná sejba obilnín viac rokov po sebe. Hrabáč obilný je škodca obilnín v monokultúre a v takýchto podmienkach pravidelne zapríčiňuje veľké škody a môže aj úplne zničiť porast. Masovému výskytu hrbáča dopomáha aj neskorá sejba, oneskorený zber slamy a oneskorene vykonaná podmietka.
Okrem nesprávnej agrotechniky vplývajú na zvýšený výskyt hrbáča obilného aj poveternostné podmienky v auguste a septembri. Počas týchto mesiacov sa imága nachádzajú v pôde v hĺbke 10-40 cm v letnej diapauze. Keď sú v tomto období vysoké teploty a dlhotrvajúce sucho, imága neskoršie opúšťajú pôdu čo negatívne vplýva na vývojový cyklus škodcu. Samičky neradi kladú vajíčka do suchej pôdy a ak ich aj nakladú, väčšina z nich uhynie. V skratke, suché počasie v lete a začiatkom jesene má negatívny vplyv na vývoj a populačnú hustotu tohto škodcu.
Rastlina pšenice poškodená larvou hrbáča obilného
OCHRANA
Agrotechnické spôsoby ochrany majú veľký význam v ochrane porastov proti tomuto škodcovi. Dodržiavanie vhodných agrotechnických opatrení môže úplne vylúčiť chemickú ochranu. Dodržiavanie osevného postupu predstavuje najvýznamnejšie opatrenie. Odporúča sa striedať obilniny so strukovinami a repou.
Ďalšie významné agrotechnické opatrenia sú: načas a kvalitne vykonaná žatva, treba zabezpečiť odvoz slamy hneď po žatve a načas vykonať podmietku. Podmietku robíme krížom na smer sejby, čím obmedzíme samičky v kladení vajíčok. Ničenie výdrvu je tiež významné opatrenie.
Chemickými insekticídmi zasahujeme proti larvám hrbáča obilného na jeseň alebo na jar v porastoch, v ktorých bola použitá nesprávna agrotechnika alebo kde sa nevykonala preventívna chemická ochrana proti imágam. Hranica škodlivosti je 2-3 larvy na m2 v porastoch vo fáze vzchádzania. Opodstatnenosť chemickej ochrany môžeme stanoviť aj na základe počtu poškodených rastlín na m2. Na jeseň sa chemická ochrana odporúča, ak je v poraste pšenice 5-7 poškodených rastlín na m2, a v porastoch jačmeňa 7- 10 poškodených rastlín. Dôležité je vykonať aplikáciu včas, kým ešte larvy nezapríčinili významné škody. Väčšia účinnosť insekticídov sa dosahuje keď postreky urobíme vo večerných hodinách, keď larvy vyliezajú zo svojich chodieb. Použiť treba 500 litrov postrekovej kvapaliny na hektár. Treba zdôrazniť, že chemické zásahy proti larvám treba obmedziť a viac využívať správne agrotechnické metódy, čo je aj ekonomicky výhodnejšie.
HRABOŠ POĽNÝ
Hraboš poľný - Microtus arvalis je drobný hlodavec s dĺžkou tela 83 až 130 mm, dĺžka chvosta je 27 až 47 mm a hmotnosť 12 až 57g. Farba chrbta hnedosivá, brucha belavá. Uši má široké a krátke, nohy krátke, pri pohybe sa mu brucho ťahá po pôde. Chvost má krátky, nedosahuje polovicu dĺžky tela. Hraboše sa v prírode rozmnožujú zvyčajne od začiatku apríla do konca septembra. V stohoch slamy, ale aj na poli v podmienkach miernej zimy sa môžu množiť celý rok, ale so slabšou intenzitou. Má mimoriadne vysoké rozmnožovacie schopnosti. Pohlavnú zrelosť mláďatá nadobúdajú po dvoch mesiacoch. Gravidita samičky trvá 3 týždne, počet vrhov je 3-6 ročne, pričom má 4-9 mláďat. Teoreticky a v ideálnych podmienkach môže 5 párov hraboša poľného počas jedného roka dať až 6 miliárd potomkov. Našťastie takéto podmienky v prírode nie sú. Populačná hustota 50-100 jedincov na hektár na jar sa do septembra zväčší na 1 200 až 2 400 jedincov.
Hrabošovi najviac vyhovujú monokultúry obilnín a repka
PODMIENKY VYHOVUJÚCE ŠKODCOVI
Hraboše sa zvyčajne vyskytujú na suchších biotopoch, najviac na ornej pôde, kde vyhrabávajú rozvetvenú sieť nôr v hĺbke 5-40 cm. Rozmnožovanie hraboša veľmi ovplyvňujú poveternostné podmienky. Vyhovuje im teplá suchá jar, dlhá teplá jeseň a tiež suchá a nie príliš chladná zima s dlhotrvajúcou snehovou prikrývkou. Nevyhovuje im vlhká, daždivá a hmlistá jeseň a zima. Všeobecne im nevyhovuje vlhké počasie. Vo vlhkých rokoch sú časté epidémie chorôb, čo im samozrejme nepraje. Chladné zimy so snehom im vyhovujú, pretože sneh ich chráni pred chladom.
Vyhovujú im plodiny, ktoré poskytujú úkryt a potravu po celý rok a kde nie sú ich nory poškodzované hlbokou orbou. V minulosti boli pre tohto škodcu vyhovujúce viacročné krmoviny. Teraz mu najviac vyhovujú obilniny pestované v monokultúre a repka. V porastoch repky majú hraboše dostatok potravy na prežitie zimy. Rastliny repky poskytujú bohatú potravu a hustý porast s veľkými listami až do mrazu chráni hraboša proti prirodzeným nepriateľom. Populácia hraboša prezimuje výrazne lepšie v repke než v iných plodinách. Od kvitnutia sa repka stáva nevhodnou potravou a hraboš migruje do obilnín, kde nachádza nadbytok potravy. Ak po obilnine nasleduje repka a príprava pôdy je minimalizačná, môže sa hraboš v repke silne premnožiť.
Priaznivo vplýva na hraboše aj zaburinenosť porastov a zavlažovanie, neskorý zber a keď polia zostanú nezorané dlhšiu dobu po zbere a najmä minimalizačné spracovanie pôdy.
Hraboše majú veľa prírodných nepriateľov. Významné sú denné a nočné vtáky: sovy, sokoly atď. Líška denne skonzumuje až 30-40 jedincov.
Rastliny obilním poškodené hrabošom
ŠKODLIVOSŤ
Hraboš je široko polyfágny škodca, ktorý sa môže živiť na okolo 200 druhoch pestovaných a divorastúcich rastlinách. Obživu vyhľadáva približne do vzdialenosti 15 m od nory. Potravu prijíma počas celého roka. Najviac sa živí zelenými časťami rastlín, kým podzemné časti a zrná konzumuje menej. V zimnom období sa hraboš živí mladými rastlinami obilnín alebo repky, v porastoch ďateliny a lucerny sa živí koreňmi a v ovocných sadoch kôrou mladých ovocných stromov.
Zapríčiňuje významné škody trvalého charakteru: poškodené rastliny pšenice a repky nemôžu regenerovať poškodené časti, rastliny lucerny a ďateliny s poškodenými koreňmi hynú a na voľných miestach rastú buriny, poškodené ovocné stromy sa sušia.
V zimnom období im neprekáža ani snehová prikrývka, v nej kopú chodby. Obilniny poškodzujú aj na jar a neskoršie podhrýzajú steblá a žerú zrná z klasov. Poškodzujú aj rôzne druhy tráv, kukuricu na jeseň ako aj korene a podzemné časti cukrovej repy, zemiakov a mrkvy.
Hraboše spôsobujú významné škody pri premnožení, následkom poškodení rastlín musí byť porast riadne preoraný. Typické pre hraboše je periodické premnoženie, ku ktorému dochádza približne každých päť rokov po miernych zimách a suchých letách. V niektorých rokoch sa takmer nevyskytuje.
OCHRANA
Ochrana proti hrabošom sa vykonáva agrotechnickými, biologickými a chemickými opatreniami.
Z preventívnych agrotechnických opatrení sú významné nasledovné: načas vykonaná žatva či zber obilnín, kukurice, slnečnice a sóje s čo najmenšími stratami. Po zbere je potrebné z pozemku odstrániť pozberové zvyšky – slamu, listy z repy alebo vňať zo zemiakov. Podmietku urobiť hneď po žatve a včas urobiť hlbokú orbu. Najúčinnejším opatrením je načas vykonaná hlboká orba, ktorá zapríčiňuje búranie chodieb a mechanické ničenie mnohých jedincov. Orbou možno zničiť až 85-90 % populácie hraboša. Správna príprava pôdy pred sejbou ozimín tiež negatívne vplýva na rozmnožovanie hraboša. Treba sa vyhýbať sejbe ozimín po sóji, slnečnici a cukrovej repe.
Biologická ochrana je podporou prirodzených nepriateľov. Úspešne vykonané agrotechnické opatrenia pomáhajú predátorom v biologickom boji proti hrabošom. Vyorávaním sa hraboše dostávajú na povrch pôdy a sú ľahkou korisťou predátorov. Dlhodobo je potrebné zvyšovať podiel drevín v krajine, ktoré umožňujú rozšírenie prirodzených nepriateľov, najmä dravých vtákov. Biologická ochrana proti hrabošom pomocou prirodzene sa vyskytujúcich šeliem a dravcov je lákavá, ale v praxi ťažko uskutočniteľná. Dravce môžu brániť dočasne premnoženiu hrabošov, ale iba v prípade že krajina je vhodná pre ich rozmnožovanie. V okamihu gradácie populácie škodcu sa dravce nedokážu rýchlo rozmnožiť a zabrániť tak škodám spôsobených hrabošmi. Preto je potrebné podporovať prirodzených nepriateľov aj mimo populačnej gradácie hrabošov.
Účinná chemická ochrana proti hlodavcom je len vtedy, ak sa robí pravidelná kontrola výskytu hraboša a v prípade potreby následná aplikácia. Povolené prípravky je možné použiť len dávkovaním priamo do nôr tak, aby k nástrahe nemali prístup voľne žijúce zvieratá a vtáctvo. Potrebu zásahu určujeme na základe počtu používaných východov z nôr. Na jar aplikáciu vykonávame ak zistíme už stredný výskyt hraboša a to je od 41-100 použitých nôr na 1 ha pôdy. Najčastejšie sa používajú prípravky s účinnou látkou fosfidu zinku (Zn3P2) alebo fosfidu hliníka. Tieto prípravky patria k najnebezpečnejším látkam používaných vo voľnej prírode, môžu ohroziť necielené organizmy ako sú vtáky, cicavce a aj človeka, preto treba starostlivo dodržiavať všetky odporúčania uvedené na etikete prípravku.
Kam ďalej:
