You are here

Otec a život boli moji najlepší učitelia

Aktuality
05.11.2021

Rozhovor

Autor: Marianna Cabalová, Progressletter

 

Otec a život boli moji najlepší učitelia

Spoločnosť Tekovia na juhu Slovenska pôsobí na prvý pohľad rovnako ako všetky ostatné poľnohospodárske podniky zaoberajúce sa rastlinnou výrobou. Privítanie však bolo iné, ako sme zvyknutí na iných podnikoch. Vítali nás dve ženy, ktoré spoločne s ďalšími zamestnancami podniku vytvárajú úžasné hodnoty a nezameniteľnú atmosféru. Renáta Dobrovoľná, úspešná majiteľka podniku a Mária Dobrovoľná, dcéra majiteľky, ktorá vyštudovala poľnohospodársku výrobu a v podniku i v živote je pravou rukou svojej mamy. Tekovia je miesto, ktoré má neskutočne silného ducha. A ten duch je zaručene ženského rodu.

Príbeh ženy na vedúcej pozícii poľnohospodárskeho podniku má zrejme zaujímavú históriu. Viete nám ju v skratke priblížiť?

Renáta Dobrovoľná: Môj otec sa celý život venoval poľnohospodárstvu podobne ako jeho otec a teda môj dedo. Ako zootechnik založil nielen firmu Tekovia, na ktorej sa aktuálne nachádzame, ale aj ďalší, dodnes fungujúci hydinársky podnik Novogal. Moja profesia bola vtedy na míle vzdialená od poľnohospodárskej činnosti a tým, že som pôsobila ako učiteľka na strednej škole, ani som netušila, že v roku 1996 urobím rozhodnutie zapojiť sa do otcom vybudovanej spoločnosti a budem na nej pôsobiť až dodnes.

Muselo byť náročné preorientovať svojho ducha i telo z humanitného odboru na odbor poľnohospodárskej prvovýroby.

Mária Dobrovoľná (dcéra): Ak do toho môžem vstúpiť, na úvod chcem povedať, že mamina robila vždy správne rozhodnutia. Nie ľahké, ale správne. A to na úkor svojho vlastného komfortu. Dnes už nie je bežné vidieť robiť ľudí náročne rozhodnutia. Skôr sa priklonia k tomu jednoduchšiemu. O to viac obdivujem moju mamu, ako bravúrne sa popasovala s touto neľahkou úlohou.

Renáta Dobrovoľná: Uznávam, že nie som prototyp klasickej ženy, ktorá je spokojná v domácnosti zatiaľ čo muži pracujú. Mňa neustále hnalo niečo vpred. Túto črtu som zrejme zdedila po mojom otcovi a vidím ju i v mojej dcére, ktorá tu sedí s nami. A áno, bolo to náročné. Bola to neľahká pozícia presvedčiť otca, jeho kolegov a v konečnom dôsledku i samu seba, že na to mám. Otec bol na jednej strane hrdý, na strane druhej mal neustálu potrebu dať mi najavo jeho dohľad nado mnou. Boli aj chvíle, kedy som rozmýšľala, či som sa rozhodla správne a bála sa toho, že stratím  vzťah s otcom na úkor práce. To by ma veľmi mrzelo, pretože aj keď to medzi nami občas škrípalo, mala som ho nadovšetko rada, rešpektovala som ho a vážila som si ho aj ako otca, ale aj ako skúseného poľnohospodára, ktorý absolútne rozumie svojej profesii. Práve preto, keď tu už teraz nebohý otec nie je, sa snažím vyhýbať chybám vo vzťahu k mojej dcére, ktoré som ja vnímala na ňom.  

Ako z pohľadu dcéry, takpovediac i možnej nástupkyne a pokračovateľky v rodinnom podniku vnímate vašu pozíciu?

Mária Dobrovoľná: Tekovia bola odjakživa mojím domovom. Spolu s bratom sme na podniku trávili takmer každé prázdniny, motali sa počas žatvy okolo mamy, čím sme si prirodzene vybudovali vzťah k poľnohospodárstvu. Ja som ho dokonca i vyštudovala a pracovala som pre Agrochemický podnik Levice. Potom som však urobila podobné neľahké rozhodnutie ako moja mama, a to, že som sa rozhodla nastúpiť do Tekovie. Áno, mohla som zostať v stabilnej spoločnosti s istým príjmom a istou pozíciou, ale čo je lepšie? Byť zamestnancom alebo pracovať na niečom s trvalou hodnotou? Vykonávať každodennú prácu alebo vymýšľať niečo nové? Ja som si vybrala Tekoviu a verím, že som si vybrala dobre.

Žena – šéfka pre partiu chlapov, robotníkov, traktoristov. Ako sa vám darí zastať si túto úlohu?

Renáta Dobrovoľná: Poviem vám to tak – ženy vedia riadiť mužov trošku inak ako muži mužov. Ak si chcem na nejaké práce, napríklad na opravu strechy, zavolať kvalifikovanú firmu, naši chlapi sa ihneď dajú do práce a dokážu nám, že sú dosť šikovní na to, aby si s problémom poradili sami. Takže musím povedať, že aj keď som žena, moje rozhodnutia chlapi rešpektujú a možno niekedy i viac, ako keby to bolo rozhodnutie mužské. Napriek tomu, že sme malý podnik so 7 mužmi, sme výborný kolektív. Samozrejme, niekedy je potrebné si aj zahromžiť, ale to patrí k robote. Rovnako, ako k nej patrí i príjemné posedenie pri pivku po práci, či porozprávanie sa často aj o súkromných záležitostiach. Naši zamestnanci sú rovnako odborníci i veľmi dobrí ľudia. Vytvorili sme si také malé spoločenstvo, v rámci ktorého fungujeme už takmer ako rodina. Dvaja z našich pracovníkov tu pracujú už 25 rokov, čo znamená, že poznajú moju dcéru od jej 5 rokov. Teraz je ona v pozícii, že s nimi konzultuje plánovanú prácu, čo je podľa môjho názoru úžasné. Preto je slovo rodina na pravom mieste. 

Nenabúralo pôsobenie matky a dcéry na jednom podniku vaše súkromné vzťahy?

Renáta Dobrovoľná: Najmä čerstvo po nástupe mojej dcéry do firmy boli situácie, ktoré pripadali nám obom zvláštne a možno i menej komfortné. Ja však jej pôsobenie na Tekovii vnímam tak, ako keby som tu mala najlepšiu priateľku a odborníčku v jednom. Máme skvelý vzťah i v súkromí a snažíme sa ho pretavovať aj do práce. To, že je dcéra vyštudovaný poľnohospodár, že pozná laboratórne procesy, správanie sa rastlín a taktiež aj možné inovatívne postupy, sa jej oveľa ľahšie komunikuje s agronómom a pracuje na poli. Spoločne vymýšľajú postupy, akými udržať pôdu v dobrej kondícii a zabezpečiť čo najväčšiu úrodovosť.

Mária Dobrovoľná: Každý rok sa snažíme zaradiť do osevného postupu niečo iné, či facéliu, tekvicu, ovos... Vďaka klimatickým zmenám sa takisto intenzívne zaoberáme myšlienkou prehodnotenia zaužívaných osevných postupov a tým, ako robiť veci inak. Práve preto už druhým rokom robíme presné poľnohospodárstvo, čo znamená že kombajny nám vytvárajú úrodotvorné mapy, vďaka čomu získavame prehľad o chýbajúcich živinách a úrodovom potenciáli našich pôd. Investovali sme do nového rozmetadla a najbližšia investícia bude nasmerovaná do nového postrekovača, ktorý bude mať sekčnú kontrolu aplikácie. Tento rok sme taktiež začali postrekovať dronmi. Všetky opatrenia, ktoré vykonávame sú v dnešných dobách naozaj nevyhnutné, pretože vstupy nám klesať nebudú a príroda nám takisto nebude ďakovať za to, ako sa k nej správame.

Čo to znamená prehodnotenie zaužívaných osevných postupov? Čo robíte teraz inak ako kedysi?

Renáta Dobrovoľná: Hospodárime na cca 1 500 ha, z čoho zhruba 1 000 ha tvoria oziminy. Dlhé roky sme pestovali aj osivovú kukuricu, avšak už druhý rok sme ju z osevného postupu vypustili, nakoľko nám chýbajú závlahové systémy a tie vďaka náhradným pozemkom ani tak ľahko nevybudujeme. Takisto experimentujeme so siatím sladovníckych jačmeňov na jeseň, pretože ozimné nám robili problémy v objemoch. Po 20 rokoch sme začali takto experimentovať, pretože zrná boli čoraz viac scvrknuté. Na jeseň som síce mala obavu, keď sme siali jarný jačmeň do ťažkej, nerozpracovanej pôdy a k tomu pri nízkej teplote vzduchu, no práve tá parcela, nad ktorou sme už už lámali palicu nám dala najvyšší výnos, pričom nám vyšla aj sladovnícka kvalita.

To, čo však už dlhé roky zostáva a verím tomu, že i zostane zachované, je osivo slnečnice Neoma, ktoré sejeme na celej výmere. Táto stabilná odroda nám svojimi výnosmi robí každoročne veľkú radosť a neradi by sme ju menili. Spolupráca s firmou Syngenta je na veľmi dobrej úrovni aj vďaka tu prítomnej obchodnej zástupkyni, Stelle Waldnerovej, vzťah s ktorou už máme viac priateľský ako profesijný. Ona mala možnosť zažiť na podniku aj môjho otca a taktiež jej vďačím za to, že svojou odbornosťou a ľudským prístupom prispieva k úspechom nášho podniku.

Stella Waldnerová: S touto firmou je spätá i moja história a je mi sympatické, že tomuto podniku vládnu ženy. Je totiž pravda, že my, ženy, to máme v poľnohospodárstve ťažké – dokázať, že i my to vieme. Obe, Renátka i Mária sú pre mňa obrovským vzorom v tom, že sa netreba uspokojiť s tým, čo mám, ale posúvať sa v práci dopredu. Nové myšlienky a názory, to je to, vďaka čomu dokážeme lepšie prežívať aj svoj osobný život. Obdivujem, aké úžasné medziľudské vzťahy dokázali na podniku vybudovať, cítim tu veľkú pohodu a úctu voči každému zamestnancovi.

Renáta Dobrovoľná: Vážim si tieto slová a som rada, že som dokázala zveľadiť a rozvinúť to, čo mi tu moji predkovia zanechali. Aj po rôznych peripetiách, kedy otec zvažoval predaj podniku som ho dokázala presvedčiť o tom, že mu bude najlepšie v našich rukách. Preto verím, že firma bude žiť aj naďalej a i ďalšia generácia bude v diele mňa a môjho otca pokračovať. Prísť až sem nebola ľahká cesta, no môžem povedať, že som šťastná.

A plány s podnikom Tekovia do budúcna?

Renáta Dobrovoľná: Ako som už povedala, ja mám neustálu chuť niečo nové vymýšľať, tvoriť a možno i to, že som odchovaná na humanitnom odbore, chcela by som firmu Tekovia rozvinúť aj iným smerom. Nielen smerom pridruženej výroby ale napríklad lepšieho využitia budov. Máme tu administratívnu budovu, ktorú máme v pláne zrekonštruovať a potom sa uvidí. Ja mám v hlave stále myšlienku súvisiacu s mojím sociálnym cítením, a to možno využitie tejto budovy ako azylového domu pre týrané ženy, ktoré by sme dokázali zapájať do procesov u nás na podniku. Ale to je zatiaľ iba nápad. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, ja však verím, že to bude určite niečo zaujímavé.

 

Bubliny

Z role učiteľky sa preorientovala do odboru agro, kde pôsobil otec i starý otec.

V podniku, ktorom vládne matka a dcéra, nájdete pohodovú atmosféru.

Sú otvorení inováciám, pri postrekoch využívajú drony.