You are here

Ochrana plodín proti roztočcom

Aktuality
06.07.2021
roztočce

Ing. Ján Tancik, PhD, Ecophyta, s.r.o. Nitra - Prvá rastlinolekárska služba

 

Suché a teplé letá vyhovujú roztočcom z čeľade roztočcovité – Tetranychidae a vtedy sa nadmerne premnožujú a ohrozujú rastliny na ktorých každoročne neškodia.

 

ROZTOČEC CHMEĽOVÝ - Tetranychus urticae

Veľký výskyt roztočov býva zaznamenaný najmä na poľných plodinách a to na strukovinách, cukrovej repe a kukurici. Najčastejšie sa jedná o druh roztočec chmeľový – Tetranychus urticae.

Tento druh sa najviac vyskytuje v strednej Európe. Dospelá samička má vajcovitý tvar tela, žlto zelenej farby s dvomi tmavými škvrnami na bokoch v prednej časti tela. Telo je dlhé 0,4–0,5 mm. Na chrbte má 24 chĺpkov rozmiestnených v 6 radoch. Prezimujúca samička je oranžovo-červenej farby. Samček je o niečo menší a štíhlejší ako samička, dĺžka tela 0,28 – 0,35 mm. Vajíčko je okrúhle žlto červenej farby, s priemerom 0,12–0,14 mm. Larvy sú bezfarebné alebo bledozelené, majú 3 páry nôh a merajú 0,2 mm.

 

BIONÓMIA ŠKODCU

Prezimuje v štádiu dospelej oplodnenej samičky v rôznych úkrytoch: pod kôrou ovocných stromov, pod lístím na pôde alebo v pôde v hĺbke do 10 cm. Samčekovia a nymfy na jeseň uhynú. Prezimujúce samičky opúšťajú úkryty v skleníkoch obyčajne v marci, na otvorenom poli v apríli. Samičky odchádzajú na buriny a trávy alebo na pestované rastliny. Klásť vajíčka začínajú po určitom období prijímania potravy, keď aj začínajú meniť zimnú farbu (oranžovo-červenú) na tmavo zelenú. Vajíčka kladú pri teplote 19 až 27°C. Vyliahnuté larvy zostávajú na rastline alebo migrujú na iné rastliny. Od druhej polovice júna roztočec chmeľový prechádza na ovocné stromy. Prvé silnejšie napadnutie môžeme zistiť keď sú dlhšiu dobu stredné denné teploty nad 20°C. Populácie škodcu rastú pri vyšších teplotách a maximálny výskyt je začiatkom augusta, neskôr sa populačná hustota znižuje úmerne s teplotou. Samičky kladú vajíčka na listy. Jedna samička nakladie 30–60 vajíčok. Vyliahnuté larvy sa živia vyciciavaním štiav na listoch. Dĺžka vývoja roztočca chmeľového závisí od teploty, vlhkosti a iných faktorov. Optimálna teplota je okolo 25°C, a optimálna relatívna vlhkosť vzduchu 60–70 %, ak je relatívna vlhkosť vzduchu 100 % po krátkom čase roztočce hynú. Vývoj jednej generácie pri teplote 20°C trvá dva týždne a pri vyšších teplotách iba 6 dní, ak sú teploty nižšie ako 12°C vývoj môže trvať až dva mesiace. V priebehu roka sa na otvorenom poli vyvinie 6–8 generácií, v skleníkoch ich je oveľa viac. V septembri, keď je deň kratší ako 14 hodín, začínajú sa vyskytovať prezimujúce samičky oranžovej farby, ktoré po spárení vyhľadávajú úkryty na prezimovanie.

 

EKOLÓGIA ŠKODCU

Na dynamiku populácie škodcu má veľký vplyv teplota, ale aj vietor a dažde najmä silné lejaky. Optimálne podmienky pre tento druh sú vysoké teploty medzi 29 až 31°C a nízka relatívna vlhkosť vzduchu (35–55%). Silný vietor a silné lejaky mu nevyhovujú. Masovému rozmnožovaniu prospieva skorá teplá jar a najmä teplé a suché leto. Škodca sa najprv vyskytuje na okrajoch porastov, až neskoršie sa presúva po celom poli. Výskyt v sóji začína polovicou júna a maximálny výskyt dosahuje koncom augusta začiatkom septembra.

 

ŠKODLIVOSŤ

Roztočec chmeľový je výrazný polyfág, môže sa vyvíjať na viac ako 200 druhoch rastlín. Z ovocných stromov poškodzuje najmä jabloň, hrušku, slivku, čerešňu, višňu, broskyňua vinič. Je významný škodca zeleniny pestovanej v skleníkoch, ale aj na otvorenom poli, škodí najmä na uhorkách, rajčiakoch, fazuli. Veľké škody zapríčiňuje aj na poľných plodinách, najmä na chmeli, sóji, kukurici, slnečnici, cukrovej repe, ako aj na veľkom počte okrasných a lesných rastlín. Tiež sa môže vyvíjať na veľkom počte burinných druhov. Je to kozmopolitný druh, ekonomicky veľmi významný. 

Na dolnej strane napadnutých listov sa nachádzajú kolónie roztočcov, ktoré spriadajú pavučinku. V dôsledku vyciciavania štiav z listov sa vytvárajú drobné škvrny, o veľkosti 0,05–0,2 mm. Pri silnom napadnutí sa tieto škvrny spájajú a postupne rozširujú po celom liste. Listy žltnú, neskôr vädnú a predčasne odumierajú. Silnejšie napadnuté rastliny odumierajú celé. Listy napadnutých ovocných stromov sa stáčajú a sfarbia sa do siva. Listy napadnutých rastlín chmeľu, jablone, repy, sóji a v suchých rokoch aj fazuľa menia farbu na červeno medenú.

Na sóji sa následkom vyciciavania štiav vytvárajú malé škvrny na listoch, šťavnatých častiach stonky a mladých strukoch. Znižuje sa transpirácia a tiež aj asimilačná plocha až o 70 %. Všetko to vplýva na zníženie úrody až o 30 %.

Silno napadnuté rastliny skôr ukončujú vegetáciu, sú zakrpatené a majú menší počet strukov, struky sú menšie s drobnými semenami alebo bez nich. Prvé napadnutie porastov sa prejavuje v podobe menších nepravidelných ohnísk najčastejšie v druhej polovici júna, neskôr keď sa populácia škodcu zvýši, v júli a auguste, poškodenia sú prítomné po celom poli a vzhľad rastlín je výrazne zmenený.

Na kukurici a cukrovej repe všetky vývojové štádia tohto roztočca vyciciavajú šťavy z listov, najprv dolných neskôr aj horných. Na listoch sa vytvárajú malé sivo biele škvrny, veľkosti len niekoľko milimetrov. Škvrny sa neskôr spájajú a vyskytujú sa po celom liste.

V lete keď sú roztočce premnožené, mení sa celkový vzhľad rastliny a porastu. Následkom vyciciavania štiav z listov sa menia fyziologické procesy, transpirácia sa zvyšuje, vodný režim rastliny je narušený a znižuje sa množstvo chlorofylu, karotínu a ksantofylu, čo vplýva na zníženie fotosyntézy.

roztočce

 

OCHRANA POĽNÝCH PLODÍN

Agrotechnické opatrenia majú veľký význam pri ochrane poľných plodín a zeleniny pestovanej najmä na otvorenom poli. Na výšku škôd spôsobených roztočmi z čeľade Tetranychidae pri pestovaní kukurice, cukrovej repe, sóje a iných strukovín má vplyv osevný postup, obrábanie pôdy, hnojenie, výber odrody a zavlažovanie. Je veľký rozdiel v odolnosti jednotlivých odrôd sóje na roztoče, preto v regiónoch, kde býva častý problém s týmito škodcami treba prednostne pestovať odolné odrody. Skoré hybridy kukurice sú menej napádané roztočmi, lebo v čase ich masového výskytu sú
listy suchšie ako pri hybridoch s dlhšou vegetáciou, a tým sú pre roztoče aj menej atraktívnejšie.

Najväčší výskyt roztočov pri pestovaní sóje je, ak sa sója pestuje po kukurici, ktorá bola napadnutá roztočmi, a ak po zbere kukurice nebola vykonaná hlboká orba. Hlboká orba veľmi výrazne znižuje počet prezimujúcich samičiek. Tiež je dôležité, aby orba bola urobená kvalitne, a aby boli dobre zaorané pozberové zvyšky.

Roztoče sa môžu živiť na rôznych burinách a neskôr prechádzať na pestované plodiny, preto treba buriny ničiť nielen v porastoch, ale aj na ich okraji. Zvýšené dávky fosforu a draslíka a znížené dávky dusíka znižujú rozmnožovacie schopnosti roztočov. Zavlažovanie porastov kukurice, sóje a cukrovej repy postrekom v lete počas suchých rokov výrazne znižuje škodlivosť roztočov.

Chemickú ochranu sóje, kukurice a cukrovej repy v rokoch premnoženia treba vykonať na samom začiatku napadnutia porastu, preto treba robiť permanentne kontrolu porastov. Postrek sa nerobí na celom poli, ale iba na okrajoch parciel. Veľkosť plochy, ktorá sa má ošetriť treba stanoviť hodnotením výskytu roztočov. Využívajú sa povolené akaricidy a insektoakaricidy.

 

BIOLOGICKÉ METÓDY OCHRANY

Roztoče sú živočíchy, ktoré majú veľmi veľa prirodzených nepriateľov. K premnoženiu roztočov prichádza v tých agroekosystémoch, kde je narušený ekosystém a hlavne kde sú zničení prirodzení nepriatelia roztočov pesticídmi. Preto je podpora prírodných nepriateľov významným ochranným opatrením v ochrane sadov a viníc, a tiež aj iných plodín. Toto opatrenie sa uskutočňuje v prvom
rade nepoužívaním toxických pesticídov, najmä širokospektrálnych insekticídov. Na prilákanie predátorov a parazitoidov sa vykonáva ozeleňovanie medzí, alebo okrajov polí a ciest, ale aj ozeleňovanie viníc a sadov. Týmto spôsobom sa vytárajú stabilné ekosystémy, v ktorých neprichádza k premnoženiu jednotlivých škodcov a ani roztočov.

V sadoch a viniciach sa veľmi účinne používa introdukcia dravého roztoča Typhlodromus pyri. Proti roztočovi chmeľovému sa v skleníkoch používa dravý roztoč Phytoseiulus persimilis. V suchších podmienkach a vo vyšších porastoch sa môže kombinovať P. persimilis s ďalším predátorom roztočom a to s druhom Amblyseius californicus.

V ochrane poľných plodín proti roztočom sa môže použiť prípravok na báze neemového oleja z výťažkov zo semena stromu Azadirachta indica, obsahujúci účinnú látku azadirachtinu – prípravok NeemAzal T/S alebo na báze olej zo stromu Pongamia pinnata prípravok – Rock Effect.

 

 

Kam ďalej:

Atlas škodcov

Atlas chorôb

Atlas burín