Najbizarnejšie vianočné tradície
Väčšine z nás sa Vianoce spájajú s pohodou a pokojom na duši. Bláznivé a bizarné výstrelky patria skôr k Novému roku. Vyvedieme vás však z omylu! Predstavujeme vám podivné tradície, ktoré sú zaužívané v zahraničí. Ruku na srdce, ktovie ako vo svete vnímajú naše naháňanie dievčat s korbáčom.
Globalizáciou sa pomaly, ale iste, zlievajú do jednotvárnosti aj mnohé sviatky. Tí čo máme deti, začíname už aj také tradičné Dušičky vnímať ako Halloween a na Vianoce je telka plná Stana Clausov. No nezúfajme. Niektoré tradície majú hlboké korene, a je na nás, aby sme ich polievali a zachovali. Tak teda poďme na veselú nôtu, pozrieme sa na bizarné vianočné tradície.
KATALÁNSKY CAGA TIÓ A CAGANERA - ALEBO SKÔR KAKALÁNSKO
V tomto španielskom regióne patrí k oslavám tzv. caga tió, čo by sa po slovensky dalo nazvať „kakajúce polienko“ alebo doslovne „kakajúci strýko“. V priebehu decembra darujú rodičia svojim deťom drevené polienko s červenou čiapočkou a úsmevom na tvári. Vianočné trhy sú plné týchto panáčikov prípadne si ich rodiny vyrábajú sami. Deti sa o caga tia niekoľko dní láskyplne starajú. Kŕmia ho suchým chlebom, sušenou fazuľou, ovocím či orechami. Na Štedrý večer prichádza jeho čas. Za spevu tradičných piesní ho deti udierajú palicami, aby im za odmenu vykakal darčeky. V krátkosti a zjemnene znie pieseň asi takto: „Kakaj, čokoládu, oriešky, bomóny a darčeky. Ak tak neurobíš dostaneš palicou po hlave. Nekakaj slede, tie sú príliš slané, radšej čokoládu, tá je oveľa lepšia.“
To ale nie je jediný hovienkový zvyk v Katalánsku! Domovy v decembri zdobia drobné fi gúrky panáčikov, vykonávajúcich veľkú potrebu. Takéhoto caganera dokonca môžete vidieť ako súčasť betlehemov. Väčšinou je na scéne niekde schovaný a deti sa ho snažia objaviť. Nečudo, že caganer patrí medzi obľúbené turistické suveníry.
KONSKÁ HLAVA Z WALESU
Ľudia s Walesu si zachovali zvláštny zvyk pomenovaný Mari Lwyd. Táto tradícia má pohanské korene a siaha do veľmi ďalekej minulosti. Oslava prebieha tak, že jeden z obyvateľov nesie
maketu koňa. Tá je zhotovená z ozajstnej konskej lebky a plachty, pod ktorou sa nosič ukrýva. Kôň v spoločnosti sprievodu putuje po obci za zvuku rozmanitých piesní. Podobne, ako Traja
králi, navštevujú dom za domom. Nasleduje zaujímavý zvrat, kedy sa obyvatelia domu a sprievod s koňom postavia proti sebe na súboj. Zbraňami je kreativita, slovná zásoba a um. Znepriatelené
strany si vymieňajú urážky vo veršoch a takýto zápas trvá dovtedy, pokiaľ účastníci zvládnu vypúšťať zo svojich úst urážlivé slová.
ŠKANDINÁVSKA OHNIVÁ KOZA
S príchodom zimy sa dominantou námestí stáva vianočný stromček. Na severe Európy zaberie toto miesto aj obrovská slamená koza. Vraj pochádza zo starej germánskej mytológie, kde boh
Thor cestoval na voze ťahanom kozami. Iní pôvod zvyku pripisujú kresťanstvu, ktoré kozu vníma ako predmet spojený so zlými silami. Keďže sa zla treba zbaviť, aký lepší spôsob by len mohol byť,
ako toto slamené monštrum podpáliť? Odporúčam si vyhľadať na internete video, to je vám ale riadna vatra.
GRÓNSKA POCHÚŤKA
Pre nás sú Vianoce obdobím maškrtenia. Aj ostatné kúty sveta majú svoje špeciality a výnimkou nie je ani nehostinné Grónsko. Typickým vianočným pokrmom je mattak a kiviak. Mattak je veľrybia koža s vrstvou tuku. Väčšinou sa jedáva úplne surová, len výnimočne vyprážaná. Ďalším kulinárskym skvostom je jedlo kiviak, ktoré vzniklo ako dôsledok krutých prírodných podmienok na ostrove. Tvorí ho vypitvané telo tuleňa, ktoré je naplnené fermentovanými vtáčikmi. Najpopulárnejšiu plnku predstavujú mladé alky. Tuleň predstavuje akúsi biologickú konzervu, ktorá má zabrániť kazeniu vtáčieho mäsa. No bleeee.
ŠŤASTNÉ PAVÚČIE VIANOCE Z UKRAJINY
K tejto tradícii našich východných susedov sa viaže príbeh, ktorý rozpráva o osude vdovy, žijúcej so svojimi deťmi. Boli nesmierne chudobní a nedokázali si zohnať ozdoby na stromček. Pavúky,
ktoré žili v dome rodiny počuli vzlykania detí a rozhodli sa ich potešiť. V noci ozdobili stromček krásnymi výtvormi z pavučín. Keď sa deti ráno zobudili nemohli uveriť vlastným očiam a celá rodina bola šťastná. Odvtedy je pre Ukrajincov pavučina symbolom šťastia a viery v to, že aj v chudobe sa dá tešiť z maličkostí.
VO VENEZUELE NA KORČULIACH DO KOSTOLA
Tento zvyk pochádza jasne z doby modernej a nedávnej. V Caracase, hlavnom meste Venezuely, sa športuje aj posledné dni v roku. Na bohoslužby spojené s oslavami Vianoc totiž ľudia putujú
s kolieskovými korčuľami na nohách. V meste vtedy platí zvláštny režim dopravy a pre korčuliarov sú vyhradené zvláštne jazdné pruhy. Večer predtým rodičia uložia deti spať skôr, údajne aby
mali dostatok energie cez výnimočnú udalosť. Po skončení obradov sa ľudia vyberú do reštaurácií, barov a kaviarní, kde spolu so svojimi blízkymi hodujú a popíjajú.
KENTUCKY FRIED CHRISTMAS V JAPONSKU
Absolútna bizarnosť na záver. Táto veru nemá nič spoločné so zvykmi dávnymi ani modernými. Je založené na čistom biznise. Japonsko nie je kresťanské a Vianoce tak nepatria medzi ich oficiálne štátne sviatky. Dve veci však majú všetci ľudia spoločné – radi sa bavia a peniaze sú jazykom, ktorému rozumie každý. Intenzívnej reklamnej kampani v sedemdesiatych rokoch sa podarilo to, čo sa podarí len málokedy – zaviesť v krajine nový sviatok a jeho oslavu si privlastniť. Reťazcu KFC sa podarilo presvedčiť japonské obyvateľstvo, aby koniec roka strávili s rodinou práve v ich podnikoch.
No a ešte jedna perlička. Neboli by to Japonci, aby nedokázali z niečoho spraviť vlastnú, oveľa desivejšiu verziu. Postavu Santa Clausa premenovali na Santa Kurohsu a pridali mu jednu výnimočnú vlastnosť. Má oči aj na zadnej strane hlavy. Tie mu celkom prirodzene majú slúžiť na to, aby mohol dohliadať na neposlušné deti aj za svojim chrbtom.
Zdroj: emefka.sk, cafe-jamon.cz
Kam ďalej
