Na jar sa prebúdza tlak škodcov obilnín

Ing. Ján Tancik, PhD

Ecophyta, s.r.o. Nitra, prvá rastlinolekárska služba

Mladé rastliny obilnín sú v jarnom období napádané rôznymi druhmi škodcov. V tomto článku bude reč hlavne o tých, ktoré podstatne a častejšie zapríčiňujú významné škody.

Podzemné časti ozimín, ako aj jarín, poškodzujú larvy kováčikov, drôtovce a larvy skarabeusovitých, pandravy, larvy tipúľ a larvy mušíc z rodu Bibio. Hneď po oteplení škodia na nadzemných častiach ozimín larvy hrbáča obilného. Novo zasiate porasty jarných obilnín, ako aj ozimné obilniny, poškodzujú skočky a 1. generácia znučavky jačmennej. Okrem toho ešte počas zimy a následne aj na jar poškodzujú mladé rastliny obilnín hraboše. Pravda, nie všetky spôsobujú rovnako závažné škody.

Predstavíme si skupinu najčastejších škodcov v obilninách, ktoré sa už teraz tešia vybehnúť na vaše porasty, samozrejme ak tam veru už nie sú.

Reč bude o týchto škodcoch:

• Skočky (skočka obilná, skočka steblová a skočka dreňová)
• Zunčavka jačmenná
• Zelenuška žltopása

SKOČKY

Na obilninách sa vyskytujú a škodia tri druhy skočiek: skočka obilná, skočka steblová a skočka dreňová (Chrysomelidae, Coleoptera). V strednej Európe sa najviac vyskytuje skočka obilná. Škodí v štádiu imága na jar a v jeseň vyžieraním malých dierok do listov. Skočka steblová a skočka dreňová škodia aj v štádiu imága, podobne ako skočka obilná, ale väčšie škody zapríčiňujú larvy na jar, ktoré sa zažierajú do listových pošiev a do stebla, kde v dreni vyžierajú chodbičku. Ak sú napadnuté mladé rastliny, ktoré ešte neodnožili, obyčajne zahynú. Ak sú napadnuté rastliny, ktoré už odnožili, zahynie iba napadnuté steblo. Napadnuté rastliny sa slabšie vyvíjajú a majú nižšiu úrodu. 

SKOČKA OBILNÁ  (Phyllotreta vittula)

Imágo má telo dlhé 1,5 – 2 mm. Krovky sú čierne so žltým rovným pásom v strede. Je veľmi podobná skočke poľnej. Štít a hlava sú kovovo zelená alebo kovovo modrá . Prvé štyri články tykadla sú červenožlté, ďalšie dva hnedé a ostatné sú čierne. Báza holene je červenohnedá. Larva dorastá do dĺžky 3,5 mm, je belavej farby, hlava a nohy sú tmavé.

Prezimuje imágo na medziach, v hrabanke, pod odpadnutým lístím. Aktivácia imág začína koncom marca, začiatkom apríla. Najprv sa živia na rôznych kapustovitých rastlinách a neskoršie migrujú na obilniny. Po oplodnení samičky kladú vajíčka do pôdy. Vyliahnuté larvy sa živia korienkami hostiteľských rastlín. Larvy sa kuklia v pôde a imága sa liahnu koncom júna a v júli. Po vyliahnutí sa krátko živia na obilninách a neskôr odchádzajú do zimných úkrytov.

Skočka obilná škodí na pšenici, jačmeni, ovse a kukurici. Škodlivým štádiom je imágo, ktoré poškodzuje listy vyhrýzaním krátkych čiarok medzi paralelnými nervami hostiteľskej rastliny, čo má za následok zníženie asimilačnej plochy a vädnutie rastlín. Najväčšie škody zapríčiňuje na mladých rastlinách za teplého a suchého počasia na jar a v jeseni.

SKOČKA STEBLOVÁ (Chaetocnema aridula)

SKOČKA DREŇOVÁ (Chaetocnema hortensis)

Imágo skočky steblovej je dlhé 2-2,6 mm, čiernej farby s kovovým leskom. Hlava a štít sú jemne bodkované. Prvý článok tykadiel je čierny, ďalšie štyri články sú hrdzavo-červené. Larva je dlhá 4,5 mm, valcovitá, bieložltej farby. Na tele má početné čierno hnedé škvrny v priečnych radoch.

Imágo skočky dreňovej je dlhé 1,5-2 mm. Bodkovanie na hlave a štíte je hrubé a na krovkách sú bodky usporiadané v pravidelných radoch. Prvý článok tykadla je žltý. Holene predných a stredných nôh sú červenohnedé a stehná predných nôh červené. Larvy majú v strede len dve väčšie škvrny, v ktorých sú dva chlpy, čo je rozdiel oproti larve skočky steblovej.

Bionómia oboch druhov je veľmi podobná

Imágo prezimuje v pôde v rôznych úkrytoch. Na obilninách sa chrobáky objavujú v máji. Po oplodnení samičky kladú vajíčka na rastliny alebo na pôdu blízko rastlín. Vyliahnuté larvy sa vžierajú do listových pošiev a do stebla a vyžierajú v dreni chodbičky, ktoré sú dlhé ako celé internódium a niekedy prehryzú kolienko a vytvárajú chodbičku aj v následnom internódiu. V jednom internódiu môžu byť aj tri larvy. Vývin lariev je rýchly, trvá len tri týždne. Dospelé larvy opúšťajú steblá a v pôde sa kuklia. Vyliahnuté imága sa na jeseň živia na trávach a vzídených obilninách.

Ochrana pred skočkami

Z preventívnych agrotechnických opatrení v ochrane obilnín proti skočkám je významná sejba v optimálnom termíne a pri správnej hĺbke osiva. Tiež významné je ničenie burín najmä z čeľade lipnicovité (Poaceae), na ktorých sa živia imága po prezimovaní.

Chemické opatrenia proti týmto škodcom sa používajú zriedka. Aplikácia insekticídov by sa mala použiť iba po prekročení prahu ekonomickej škodlivosti, a to je v prípade zistenia 25 – 65 chrobákov na 1 m² na jeseň alebo na jar pred fázou steblovania obilnín.

ZUNČAVKA JAČMENNÁ (Oscinella frit)

Dospelé jedince zunčavky jačmennej (Chloropidae, Diptera) sú malé mušky, majú telo dlhé len 2 mm, čierno sfarbené, lesklé. Larvy sú beznohé a bezhlavé, po vyliahnutí sú dlhé 1-1,5 mm. Dospelé larvy merajú 5 mm, sú bielej farby, lesklé.

Imága zunčavky jačmennej

Vývojový cyklus a škodlivosť

Prezimuje dospelá larva za listovými pošvami a vo vnútri stebiel obilnín. Kuklí sa na jar a prvá generácia múch lieta od konca apríla do začiatku júna. Samičky  kladú vajíčka na mladé rastliny, vo fáze 2 – 3 listov, takéto rastliny poskytujú larvám najlepšie podmienky na ich vývoj.  Larvy prenikajú do rastových vrcholov rastlín. Cicaním a vylučovaním látok, ktoré sú toxické pre rastlinu zapríčiňujú deformáciu rastlín. Druhá generácia múch lieta od konca júna do konca augusta a tretia od augusta do konca októbra. Samičky druhej generácie kladú vajíčka za pošvy  mladých listov alebo na klasy. Vyliahnuté larvy sa živia základmi kvetov, ak klasy nie sú úplne vyvinuté, čo spôsobuje po vyklasení hluchosť hornej časti klasu. Larvy sa živia aj na kláskoch a spôsobujú zasychanie a žltnutie klasov. Larvy sa tiež môžu živiť na zrnách v mliečnej zrelosti, keď klásky zostávajú čiastočne alebo úplne prázdne. Tento symptóm sa nazýva vybielenie klasov.  Larvy tretej generácie škodia rovnakým spôsobom ako larvy prvej generácie. Škodca má teda celkovo počas roka tri generácie.

Podmienky vyhovujúce škodcovi

Zunčavka škodí najmä na skoro vysiatych oziminách a neskoro vysiatych jarných obilninách. Väčšie škody spôsobuje v rokoch, keď z dôvodu dlhej zimy príprava pôdy a sejba mešká a potom nastúpi teplé počasie, čo sa často v posledných rokoch stáva. Zunčavke tiež vyhovuje dlhá teplá jeseň.

Škodlivosť a symptómy poškodenia

Hostiteľskými rastlinami zunčavky jačmennej sú všetky druhy obilnín a kukurica ako aj mnohé druhy pestovaných a divorastúcich tráv.

Larvy prvej a tretej generácie škodia na mladých rastlinách na jeseň respektíve na jar. Samičky kladú vajíčka na rastliny vo fáze 1 – 3 listu. Vyliahnuté larvy sa vžierajú hlavným výhonkom smerom dolu. Na poškodených rastlinách odumierajú centrálne listy a dajú sa ľahko vytiahnuť. Na báze listov sú viditeľné hniloby a čiastočne aj larvy. Rastliny bez odnože hynú a odnožené rastliny tvoria mnoho postranných výhonkov, ktoré len zriedka tvoria steblá. Napadnutie je väčšie na skoro vysiatych oziminách a neskoro vysiatych jarných obilninách. Na kukurici larvy prvej generácie spôsobujú vážne deformácie, následkom ktorých tieto rastliny hynú. V prípade veľkého výskytu môžu spôsobiť silné preriedenie porastu. Kukurica je najmä napádaná, ak je vysiata počiatkom mája.    

Larvy druhej generácie sa živia základmi kvetov, ak klasy nie sú úplne vyvinuté, čo spôsobuje po vyklasení hluchosť hornej časti klasu. Živia sa aj na kláskoch a spôsobujú zasychanie a žltnutie klasov. Larvy sa tiež môžu živiť na zrnách v mliečnej zrelosti, keď klásky zostávajú čiastočne alebo úplne prázdne. Tento symptóm sa nazýva vybielenie klasov. 

Ochrana

Z agrotechnických opatrení sa odporúča neskorá sejba ozimín a skorá sejba jarín. Na lokalitách, kde sa tento škodca pravidelne vyskytuje je dobré zakladať hustejšie porasty. Tiež sa odporúča podporiť rýchly vývoj obilnín v skorých fázach, aby rastliny čím skôr prekonali kritické štádium pri napadnutí (2 – 4 listy).

Priama ochrana sa opiera o monitoring. Nálet imág môžete sledovať pomocou modrých lepových dosiek alebo modrých vodných misiek, tiež aj smýkaním. Problémom pri priamej ochrane je dlhá doba kladenia vajíčok a skrytý spôsob života lariev.

Chemická ochrana proti prvej generácii škodcu sa vykonáva po vzídení do fázy 2 – 3 listov a proti druhej generácii 7 dní po vyklasení hlavného stebla. Ochrana sa vykonáva v čase letu dospelých jedincov pred kladením vajíčok. Povolené sú prípravky zo skupiny pyretroidov na báze deltamethrinu lambda-cyhalithrinu. Prah škodlivosti je, keď sa predpokladá, že je napadnutých 5 % odnoží.  Ošetrenie je vhodné zopakovať po 8 – 10 dňoch.

ZELNUŠKA ŽLTOPÁSA (Chlorops pumilionis)

Dospelé jedince zelenušky žltopásej (Chloropidae, Diptera) majú telo dlhé 3 - 4 mm, žltej, lesklej farby. Hruď je žltkastej farby s piatimi čiernymi pozdĺžnymi pásikmi. Na brušku je päť tmavých priečnych pásikov. Krídla sú priezračné, sivé a nohy žlté. Larva je beznohá a bezhlavá, meria 6 – 9 mm v dospelosti, žltkasto biela.

Do roka má dve generácie. Prvá generácia lariev škodí na jar na jarnej a ozimnej pšenici a na jarnom jačmeni. Druhá generácia lariev škodí na mladých oziminách, ale aj na pýre a kŕmnych trávach.

Imága zelenušky žltopásej

Larva prezimuje vo vnútri stebiel obilnín. Larvy sa v marci kuklia a imága (mušky) lietajú od konca apríla do začiatku júna. Po oplodnení kladú samičky vajíčka na horné listy. Vyliahnuté larvy prenikajú ku steblu pod klasom, do ktorého vyhrýzajú ryhu smerom dole až k najbližšiemu kolienku, kde sa aj zakuklia. Dospelé jedince druhej generácie sa objavujú od júla do septembra a kladú vajíčka na primárne listy ozimín a burín. Vyliahnuté larvy prenikajú do rastových vrcholov spôsobujú zdurovanie listov a potom zasychanie napadnutých odnoží. Larva tu prezimuje.

Zelenuška žltopása sa vyskytuje v celej Európe. V prípade zvýšeného výskytu spôsobuje zníženie úrody o 10 – 20 %. Škodlivé výskyty sú len lokálne.    

Prvá generácia lariev škodí vyhrýzaním ryhy na steble od klasu smerom dole až k najbližšiemu kolienku, čo spôsobuje zastavenie rastu rastliny, klas zostáva úplne alebo čiastočne v listovej pošve. Klas na napadnutej rastline je buď prázdny alebo obsahuje zle vyvinuté zrná. Na prvom internódiu vytvárajú larvy svojim žerom ryhu od klasového vretena až po prvé kolienko. 

Druhá generácia lariev poškodzuje mladé rastliny na jeseň prenikaním do rastových vrcholov, čo spôsobuje zdurenie listov a následne odnože zakrpatievajú. Na jar prichádza k zahnívaniu a zasychaniu napadnutých odnoží. Napadnuté rastliny vytvárajú nové odnože.

Monitoring a prahy škodlivosti

Monitoring výskytu imág sa robí smýkaním. Zisťuje sa počet imág na 100 smykov pri zábere dvoch metrov. Výskyt škodcu sa môže sledovať aj vizuálnou metódou spôsobom, že sa sleduje počet vajíčok alebo lariev na 100 stebiel, alebo sa určuje percento napadnutých rastlín.

Prahom škodlivosti sa uvádza 50 imág na 100 smykov, alebo 10 vajíčok alebo lariev na 100 stebiel, tiež aj 5 % napadnutých stebiel.

Preventívna ochrana

Z agrotechnických opatrení sa odporúča neskorá sejba ozimín a skorá sejba jarín a podpora rýchleho vývoja rastlín v jarnom období. Vyrovnané hnojenie fosforom a draslíkom zvyšuje odolnosť rastlín proti napadnutiu zelenuškou. Tiež sa odporúča ničiť pýr plazivý a vydrv ozimín.

Priama ochrana

V niektorých rokoch treba ošetrovať vzchádzajúce porasty na jeseň proti náletom imág. Na jar treba kontrolovať porasty v druhej polovici mája. Ak sa na 10 odnožiach zistí viac ako jedno vajíčko alebo ak sa na 100 steblách zistí 10 vajíčok teba robiť ochranu. Využívajú sa insekticídy, ktoré sa používajú proti zunčavke jačmennej, čiže pyrethroidy.