You are here

Mory - škodcovia koncom leta a začiatkom jesene

Aktuality
09.09.2021
skodcovia

Ing. Ján Tancik, PhD, Ecophyta, s.r.o. Nitra, Prvá rastlinolekárska služba

 

Koncom leta a začiatkom jesene porasty cukrovej repy a kapustovín ohrozuje niekoľko významných škodcov. Medzi najvýznamnejšie patria larvy motýľov z čeľade morovité: mora gama, mora kapustová, mora kelová (Lepidoptera: Noctuidae). Sú to škodcovia, ktorí sa neobjavujú každý rok vo väčšej miere.

 

V niektorých rokoch sa vedia premnožiť a prekvapiť pestovateľa vysokými škodami, preto ich treba neustále sledovať. Škodcov z radu motýľov najjednoduchšie sledujeme pomocou feromónových lapačov, ktoré kontrolujeme najmenej raz do týždňa. Ak zistíme zvýšený nálet motýľov v lapačoch, treba sledovať v porastoch liahnutie húseníc a aplikáciu insekticídov vykonať v čase masového liahnutia lariev.

 

skodcovia

                                             Feromónový lapač na mory

 


 

MORA GAMA (Autographa gamma)

Mora gama je typická tým, že motýle tohto škodcu k nám doletujú z južnej Európy. Motýle sa liahnu s nevyvinutými pohlavnými žľazami a k ich vývinu potrebujú vitamín E a ten čerpajú z nektáru. Preto sú migrácie späté s hľadaním kvitnúcich rastlín. Motýle mory gama môžu preletieť veľmi veľké vzdialenosti, aj niekoľko tisíc kilometrov, z Mediteránu až do Škandinávie. Pre túto moru sú charakteristické masové výskyty v trvaní jedného až dvoch rokov, po ktorých nastáva silné zníženie populácie na dlhšie obdobie.

Na hustotu populácie mory gama vplývajú poveternostné podmienky, prirodzené regulátory a migrácie motýľov. Táto mora je hygrofilná a termofilná. Nevyhovujú jej suché regióny, v takýchto regiónoch sa koncentruje v zavlažovaných porastoch. Pre masové rozmnožovanie je výhodné prezimovanie v štádiu kukly pri dlhotrvajúcej snehovej prikrývke a teplote počas júna a júla vyššej o 1–2 °C od viacročného priemeru. Pre motýle je optimálna teplota 20–25 °C, zníženie na 17 °C výrazne znižuje aktivitu imág a znemožňuje vývin pohlavných ústrojov a ovipozíciu. Húseniciam tiež vyhovuje vysoká relatívna vlhkosť vzduchu 90–100 % a teplota 20–30 °C.

Žiadne vývojové štádium nepodlieha diapauze, preto môže škodca prezimovať v ktoromkoľvek štádiu. V strednej Európe má dve až tri generácie do roka. Najčastejšie prezimujú húsenice. Zriedka vajíčka, kukly a imága. Motýle prvej generácie sa vyskytujú v máji a júni a v prípade prezimovania už v apríli. Plodnosť samičiek závisí od meteorologických podmienok, kvality a kvantity potravy. Nepriaznivé podmienky môžu spôsobiť úplnú neplodnosť, čo sa často stáva samičkám druhej a tretej generácie. Motýle druhej generácie sa liahnu koncom júna začiatkom júla. Vývoj tejto generácie končí v auguste, keď sa objavujú motýle tretej generácie. Motýle tejto generácie sa vyskytujú v niektorých rokoch až do novembra.

Húsenice mory gama sú výrazne polyfágne. Napádajú okolo 220 druhov rastlín z 50 čeľadí. Z kultúrnych rastlín poškodzuje: cukrovú repu, slnečnicu, kukuricu, mak, chmeľ, tabak,  zemiaky, ďatelinu, lucernu, konope, ľan, kapustu, špenát, cibuľu, liečivé rastliny, ríbezle, jablone, hrušky, chryzantémy a iné.

Húsenice poškodzujú listy. Larvy prvého a druhého instaru „okienkujú“ listy, vyhrýzajú listy z dolnej strany a protiľahlá pokožka zostáva nepoškodená. Staršie larvy vyhrýzajú  menšie alebo väčšie dierky na listoch, často zapríčiňujú aj holožer, skonzumujú celú plochu listu vyjmúc hlavných nervov. Najväčšie škody zapríčiňujú larvy 4. a 5. instaru. Pri holožere cukrovej repy dochádza k zníženiu úrody o 25 až 50 % a výraznému zníženiu cukornatosti.

 

skodcovia

                                           Larva škodcu mora gama

 

Ochrana

Na reguláciu mory gama z agrotechnických opatrení prispieva: ničenie burín, medziriadková kultivácia a jesenná hlboká orba. Chemická ochrana na cukrovej repe sa vykonáva keď dominujú larvy 2. a 3. instaru a na jednej rastline sa nachádza v priemere viac ako 1 húsenica alebo ak bol zistený výskyt 8 a viac húseníc v priemere na 1 m2 alebo pri poškodení 15 % rastlín. Letovú aktivitu motýľov môžeme monitorovať feromónovými lapačmi. Výšia letová aktivita signalizuje možné riziká škôd a dá sa na základe nej určiť termín kontroly výskytu vajíčok a lariev v poraste. Najvhodnejší termín chemickej ochrany je 14 dní po zistení samičiek schopných klásť vajíčka pri teplom a slnečnom počasí. Ak je počasie zamračené a chladné ošetrenie treba
vykonať po 15 až 20 dňoch.

 

skodcovia

                             Motýle mory gama vo feromónovom lapači

 


 

MORA KAPUSTOVÁ (Mamestra brassicae)

 

Mora kapustová je najnebezpečnejší druh z čeľade morovitých, škodiaci na cukrovej repe. Polyfágne larvy tohto druhu spôsobujú najväčšie škody v letnom období na kapustovej zelenine, repe cukrovej prípadne tabaku.

Mora kapustová prezimuje v štádiu kukly v pôde, v hĺbke do 30 cm. Do roka má u nás 2 generácie. Na jar začínajú motýle prvej generácie lietať v máji, keď priemerná denná teplota dosiahne 16 až 18 °C. Let prvej generácie trvá do júla. Imága druhej generácie lietajú od augusta do októbra.

Na rozmnožovanie mory kapustovej majú veľký vplyv abiotické a biotické faktory. Z abiotických faktorov má najväčší význam vlhkosť. Mora kapustová je hygrofilný druh. Vyskytuje sa hlavne v porastoch so zvýšenou vlhkosťou (prípadne intenzívnou závlahou). Nízka relatívna vlhkosť vzduchu zapríčiňuje zvýšenú mortalitu mladých lariev. Teplota negatívne ovplyvňuje vývoj oveľa zriedkavejšie. Vývoj rôznych štádií prebieha pri teplotách 9–31 °C, s optimom 20–26 °C. Pri teplote –10 °C v priebehu dvoch dní hynú všetky húsenice.

Druh a množstvo potravy majú tiež veľký vplyv na vývin a rozmnožovanie. Keďže mora kapustová je polyfágom, vyhovujú jej zaburinenejšie porasty poskytujúce dostatok alternatívnej a doplňujúcej potravy. Pri pestovaní cukrovej repy sa vyskytuje hojnejšie najmä na lokalitách, kde sa pestuje hrach umožňujúci optimálny úživný žer imág prvej generácie.

Človek svojou aktivitou tiež vplýva na jej premnoženie. Najväčšiu početnosť môže škodca dosiahnuť v hustých a kompletne zapojených porastoch, kde je vlhkosť v poraste vysoká aj v suchom lete. K premnoženiu mory kapustovej dochádza iba občas a trvá 1 až 1,5 roka.

 

skodcovia

                                           Motýle mory kapustovej

 

Škodlivosť

Larvy mory kapustovej sú výrazné polyfágy, dokážu sa vyvíjať na viac ako 80 rastlinných druhoch z 30 čeľadí. Najčastejšie a najväčšie škody zapríčiňuje na kapuste, karfi ole, repe cukrovej a hrachu. Z času na čas spôsobuje škody aj na kukurici, slnečnici, chmeli, tabaku, paprike, rajčiaku, maku, šaláte, mrkve, cibuli a melónoch. Môže sa dokonca vyvíjať aj na ovocných stromoch, jabloniach, hruškách, broskyniach a viniči. Vyvíja sa aj na mnohých divorastúcich rastlinách.

Druhá generácia je oveľa početnejšia a tým aj nebezpečnejšia ako prvá. Larvy druhej generácie vyžierajú chodby do hlávok kapusty. V jednej hlávke môže byť 5–6 lariev. Takáto hlávka býva úplne zničená. Larvy žerú podvečer a v noci. Najintenzívnejšie pri teplom počasí. Jasným signálom prítomnosti lariev, či už v porastoch kapustovitých rastlín alebo repy, je prítomnosť trusu čiernej alebo tmavej farby. Trus často vedie k nepredajnosti produktov a tiež k rozvoju sekundárnych patogénov.

Vyliahnuté larvy vyhrýzajú mäkké pletivá nepoškodzujúc hornú pokožku listu. Larvy druhého instaru vyhrýzajú na listoch malé dierky. Ďalšie instary vyžierajú pletivá medzi žilkami listu alebo vytvárajú požerky nepravidelného tvaru od okraja listu. Dospelé larvy sú najnebezpečnejšie. Pri silnom napadnutí úplne zničia listy, pričom zostáva nepoškodená len listová stonka a hlavné žilky. Po zničení listov sa živia listovými stonkami vyhrýzajúc plytké či hlboké dierky a chodby rôzneho tvaru a veľkosti. Mora kapustová spôsobuje kvantitatívne i kvalitatívne zníženie úrody pestovaných plodín. Prvá generácie lariev spôsobuje škody v máji a druhá v auguste a septembri.

Kukurica, slnečnica, no i vinič či iné plodiny neumožňujú larvám ukončiť vývoj výlučne na nich. Na všetky plodiny/rastliny s výnimkou kapusty a repy migrujú až v posledných instaroch, no i tak môžu spôsobiť významné škody. K takejto situácii dochádza iba vtedy, ak sú uvedené plodiny zaburinené a hlavne ak v burinom spektre dominuje pupenec roľný.

 


 

MORA KELOVÁ (Lacanobia oleracea)

Táto mora sa tiež občas premnožuje a zapríčiňuje vážne škody. Najviac škodí na zelenine, preto v niektorých jazykoch je v jej názve je zelenina alebo niektorý druh zeleniny. Druh a  množstvo potravy majú tiež veľký vplyv na vývin a rozmnožovanie mory kelovej. Keď sa húsenice živia na rastlinách z čeľadí Composite a Chemopodiacae najrýchlejšie sa vyvíjajú a samičky nakladú najviac vajíčok. Mora kelová prezimuje v štádiu kukly v pôde. Do roka má v strednej Európe 2 generácie. Motýle sa vyskytujú od apríla do konca júna a v auguste. Húsenice v júni-júli a v septembri-októbri.

 

Škodlivosť

Larvy mory kelovej sú výrazné polyfágy, dokážu sa vyvíjať na viac ako 420 rastlinných druhoch. Najčastejšie a najväčšie škody zapríčiňuje na zelenine: kapuste, reďkovke, rajčiaku, uhorkách, cibuli, mrkve, šaláte a zemiakoch. Škodí aj na poľných plodinách: cukrovej repe, slnečnici, kukurici, maku tabaku a iných. Z času na čas spôsobuje škody aj na ovocných stromoch, jabloniach, hruškách, tiež aj na viniči, malinách, ríbezliach rôznych okrasných a liečivých rastlinách.

Húsenice sa živia na listoch vo večerných hodinách a v noci, kým cez deň sa skrývajú na spodnej strane listov zriedka v pôde. Húsenice poškodzujú rastliny rovnakým spôsobom ako húsenice mory kapustovej, pri premnožení môžu zapríčiniť holožery.

 

skodcovia

                                                     Mora kelová

 


 

OCHRANA PROTI MORÁM

Regulácia početnosti mory kapustovej a kelovej by mala byť komplexná, zahŕňajúc agrotechnické, biologické a chemické metódy. Kvalitná letná alebo jesenná orba po zbere kapusty, hrachu alebo repy je základné agrotechnické opatrenie. Hlbokou orbou sa zničí až 80 % kukiel.

 

HODNOTENIE VÝSKYTU ŠKODCOV

Nálet motýľov sa sleduje pomocou svetelného alebo feromónového lapača. Svetelné lapče sú účinnejšie. Týždeň po začiatku náletu prvej vlny motýľov sa začína sledovať výskyt vajíčok
a lariev v poraste. Zo sledovaním sa pokračuje raz týždenne až do konca náletu motýľov. Skontrolovať treba najmenej 100 rastlín (5x20 alebo 10x10). Hodnotí sa percento napadnutých rastlín
(vajíčkami alebo húsenicami) alebo počet lariev na 1 rastlinu.

 

PRAHY ŠKODLIVOSTI

Prahy škodlivosti na základe percenta napadnutých rastlín závisia od vývojovej fázy rastliny. Vo fáze kotiledónych listov je prah škodlivosti 10 % napadnutých rastlín, vo fáze pred vytvorením
hlávky 15 %, vo fáze formovanie hlávky 10 %. Na základe počtu lariev je prah škodlivosti 1 larva na rastlinu.

 

CHEMICKÁ REGULÁCIA
 

Ošetrenie proti prvej generácii sa vykonáva zvyčajne v júni a proti druhej v auguste. Postreky na repe cukrovej sa môžu vykonávať spolu so zásahmi proti iným škodcom. Regulácia prvej generácie je jednoduchšia pretože nálet motýľov nie je tak roztiahnutý ako nálet druhej generácie. Regulácia sa však v praxi najčastejšie robí iba proti druhej generácii a to v najbujnejších, kompletných a zavlažovaných porastoch cukrovej repy. Používajú sa registrované prípravky. Uprednostniť treba selektívne prípravky. Nepriamy regulačný efekt na larvy mory kapustovej majú i niektoré fungicídy, ktoré spôsobujú, že mladé larvy neprijímajú potravu a hynú.

Z biologických metód ochrany sa úspešne využívajú vajíčkové parazitoidy z rodu Trichogramma. Trichogramma sa aplikuje od začiatku kladenia vajíčok v množstve 200 000 jedincov na hektár a to v dvoch aplikáciách pri každej generácii. Účinnosť tejto metódy je vysoká a pohybuje sa od 70–80 %. Využiť sa môžu i prípravky na baze baktérie Bacillus thurigiensis Kurstaki.

 

Kam ďalej:

Atlas burín, škodcov a chorôb

Aktuality - články a videá