You are here

Manuál na repku

Aktuality
12.05.2020

Milí pestovatelia repky,

nižšie sme sa snažili v pätnástich bodoch stručne zhrnúť základné postupy pre úspešné pestovanie repky. Zámerne neuvádzame konkrétne prípravky, ktorých používanie a obmedzenie sa často mení. Pre dosiahnutie vysokých úrod je veľmi dôležité správne načasovanie jednotlivých vstupov. Veríme, že vám táto stručná metodika pomôže úrodu repky nielen stabilizovať, ale predovšetkým posunúť nad 4 tony z hektára. Prajeme vám k tomu veľa síl a agronomického šťastia. Za kolektív autorov na Katedre agroekológie a rastlinnej produkcie na ČZU v Prahe i mimo nej nej odporúčania spracoval

Ing. David Bečka, Ph.D.

1) Osevný postup a príprava pozemku

Nákladovosť pestovania repky sa stále zvyšuje, zatiaľ čo výnosy stagnujú prípadne len mierne rastú. Často sa hovorí o „prerepkovaní“. Dodržiavanie osevných postupov s odstupom pestovania repky minimálne 3–4 roky je základným preventívnym opatrením z pohľadu burín, chorôb, škodcov a vyrovnanej výživy. Najčastejšie sa repka pestuje po obilninách, z nich je najlepší ozimný jačmeň, potom pšenica a následne jarný jačmeň. Dôležité je zožať predplodinu včas a slamu najlepšie pozberať alebo rozdrviť a kvalitne rozmetať. Pre lepší rozklad slamy je vhodné aplikovať DAM 100–120 litrov/ha, prípadne iné dusíkaté hnojivo (močovina, síran amónny a i.). Odoberte pôdu pre rozbor na stanovenie P, K, Mg, Ca a pH. Výsledky vám pomôžu korigovať následné dávky hnojív.

2) Spracovanie pôdy a príprava pred sejbou

Podľa výsledkov pôdnych rozborov dohnojte prvkami P, K, Mg, Ca najlepšie na strnisko, prípadne počas prípravy pôdy alebo pred sejbou. Pôda by mala byť spracovaná tesne pred sejbou s minimálnymi stratami vody. Poorte pôdy, ktoré sú ľahšie až stredne ťažké, na ktorých sa netvoria hrudy alebo pri väčšom množstve pozberových zvyškov. Za sucha je vhodná čerstvá orba 1-2 dni pred sejbou. Bezorebné technológie voľte tam, kde sú pôdy ťažké s tvorbou hrúd a za sucha. V suchých oblastiach, kde treba šetriť pôdnou vlahou, sú najlepším riešením strip till technológie. Pôda nie je spracovávaná celoplošne, ale len v úzkom páse. V jednej operácii dochádza k príprave osivového lôžka, pohnojeniu pod pätu a výsevu osiva. Pre všetky technológie platí, že pôdu je nutné spracovať do dostatočnej hĺbky, aby repka vytvorila hlboký kolový koreň. Dôležité je minimalizovať operácie spojené s prípravou pôdy pred sejbou. Každý prejazd znamená stratu pôdnej vlhkosti. Na povrchu nesmú zostať pozberové zvyšky, vytvoriť sa hrudy a samozrejme nemôže preschnúť.

3) Odrody a osivo

K dispozícii je množstvo odrôd, v súčasnosti predovšetkým hybridov. Základom by mali byť 2–3 nosné odrody a k nim si každý rok vyskúšať 1–2 novinky. Nezatracujte línie, ktoré sa hodia na horšie pozemky a pre štandardné technológie pestovania. Ak je k dispozícii insekticídne morenie a možno očakávať podmienky ideálne pre šírenie jesenných škodcov, neváhajte po ňom siahnuť. Síce ochráni rastliny v počiatočnom raste, no aj tak sa spravidla nevyhnete plošnej aplikácii insekticídu. Máme veľmi dobré výsledky s použitím stimulátorov rastu. Sú lacné a preukázateľne zvyšujú vzchádzanie osiva. Za sucha je vhodné použiť aj prípravky viažuce vzdušnú vlhkosť a to ako k osivu, tak lepšie ako súčasť obalu osiva. Fungicídne morenie znižuje padanie klíčnych rastlín pri vlhkom počasí. 

4) Sejba

Odrody vysievajte v časovom slede podľa bujnosti. Začínajte polotrpasličími odrodami, líniami a menej bujnými hybridmi. Ku koncu agrotechnických termínov vyberajte bujné a vitálne hybridy. Vo vyšších polohách začínajte so sejbou od začiatku augusta, v nížinách by už mala byť ukončená v prvom septembrovom týždni. V agrotechnickej lehote odporúčame výsevok 40–60 semien/m2 (pre bujné odrody voľte redšie, subtílne odrody hustejšie), riadky najlepšie od 12,5 do 25 cm a hĺbku sejby 1–2 cm. V suchých oblastiach zvýšte výsevok približne o 10 semien na m2.

5) Regulácia zaburinenia

Základom regulácie dvojklíčnolistových burín je preemergentná aplikácia spravidla do 3 dní od sejby. Pri extrémnom suchu, vysokom podiele pozberových zvyškov a hrúd na povrchu je lepšie voliť postemergentnú aplikáciu, alebo na začiatok lacné preemergentné ošetrenie a následne po úspešnom vzídení porastu doladiť postemergentne. K dispozícii je celý rad herbicídov či herbicídnych kombinácií. Základom je, aby účinkovali na lipkavec a rumančekovité buriny. Často sú problémy s kapustovitými burinami (kapsička, peniažtek, úhorník a i.) ako aj s pakostom, prhlicou, fialkou, zemedymom a ďalšími. Účinné látky by sa mali striedať, aby nedochádzalo k vyselektovaniu týchto ťažko ničiteľných burín v repke.

V prípade výdrolu obilia ošetrite graminicídom v 2–3 listoch. V prípade bezorebných technológií a pri etapovitom vzchádzaní výdrolu je spravidla nutné postrek opakovať. Možno ho kombinovať s insekticídmi, neodporúčame však s regulátormi rastu.

6) Regulácia jesenných škodcov

Za sucha sledujte výskyt skočky repkovej, ktorá napáda vzchádzajúcu repku. Pri silnom výskyte aplikujte insekticíd naslepo počas vzchádzania porastu. Ak sú pre rast repky nevhodné podmienky (sucho), je nutné aplikáciu opakovať. V prípade daždivej jesene, obzvlášť na ťažkých pôdach, sledujte výskyt slimáčikov (stačí čierna fólia 0,5×0,5 m zaťažená kameňmi). Pri výskyte aplikujte moluskocidy, spravidla stačí ošetriť úvrate. Ak je teplý priebeh počasia, sledujte ďalších jesenných škodcov: piliarka, siatnica, molička a niekedy aj vošky. Proti siatnici sú najlepšie nočné postreky. Na kvetárku, ktorá je všadeprítomná a má rozsiahlu dobu náletu, je ochrana problematická. Pomôže insekticídne morenie povolenými moridlami. Ochrana proti hrabošom je nutná obzvlášť pri minimalizačných technológiách a pri väčšom množstve pozberových zvyškov. Vybudujte posedy pre myšiaky, prípadne aplikujte rodenticídy do nôr.

Prahy škodlivosti: Skočka repková - 1 chrobák na 1 m riadku na jeseň; 1 larva na 1 rastlinu skoro na jar.

Skočky (Phyllotreta spp.) - nie sú v SR doteraz stanovené. Výskyt 1 a viac chrobákov na 1 m riadku vo vzchádzajúcom poraste je nutné považovať za nebezpečný.

Krytonos kapustový - 2 chrobáky na 1 m riadku na jeseň. Kvetárka kapustová, siatnica oziminová - nie sú v SR doteraz stanovené.

Piliarka repková - 2 húsenice na rastlinu.

Slimáčik poľný a sieťkovaný (Deroceras spp.) - 3 jedince na 1 pascu (50×50 cm) za deň. Pre slizniaka iberského nie je prah stanovený.

Molička kapustová - pre feromónové lapače 10 samcov na 1 lapač za deň, pre húsenice 5 húseníc na rastlinu.

7) Regulácia rastu a chorôb na jeseň

Regulátor rastu je nutné aplikovať, ak má repka 4–6 listov na konci septembra až začiatku októbra a ak sú predpoklady optimálneho priebehu poveternostných podmienok (teplé počasie a zrážky). Pozitívny účinok na budúcu úrodu a habitus rastliny pred zimou je preukázateľný. Aplikáciu regulátora vynechajte pri dlhotrvajúcom suchu, pri riedkych a slabých porastoch. Podľa aktuálnej potreby je možné reguláciu vynechať aj pri menej bujných hybridoch a líniách. Regulácia polotrpazličích odrôd nebýva efektívna. Ak sú porasty príliš husté, hrozí vyťahovanie srdiečka, vtedy siahnite vždy po regulácii. Ako najlepšie sa javia azolové regulátory, ktoré majú v plných dávkach aj fungicídne účinky na fómu. Pokiaľ rast repky aj naďalej pokračuje a hrozí riziko vyťahovania vyrasteného vrchola, je nutné aplikáciu regulátora opakovať. 

8) Jesenné hnojenie

Ak sú porasty slabé a nerastú, na pôdach chudobných na výživu, po menej vhodných predplodinách (napr. dvoch obilninách), pri oneskorených výsevoch, potom je vhodné v septembri aplikovať 40–50 kg N/ha. Vyberajte hnojivá s vyšším podielom nitrátu (LAV, LAD a i.).

Jesenné aplikácie listových hnojív predovšetkým s obsahom bóru zlepšujú prezimovanie porastu. Pri pomalom raste aplikujte stimulátory spoločne s listovými hnojivami. Koncom októbra aplikujte 40–50 kg N/ha na všetky porasty s výnimkou extrémne slabých a neistých a pri vysokej zásobe Nmin. v pôde (nad 15–20 ppm). Voľte hnojivá s obsahom amónneho dusíka (nie však síran amónny) a amidického dusíka (najlepšie močovina alebo jej stabilizované formy). Nepoužívajte ledky a hnojivá s vyšším obsahom nitrátov. Veľmi dobre vychádza NPK a v oblastiach s deficitom síry sú vhodné hnojivá DASA, Ensin a Sulfammo. Za sucha používajte močovinu s inhibítorom ureázy. Dusík aplikovaný v tomto termíne preukázateľne zvyšuje úrodu. Čím je zima teplejšia, tým je efektívnosť tohto zásahu vyššia.

9) Zimné obdobie a začiatok jari

Počas teplých zím korene repky prijímajú živiny a rastú. K tomu im stačia 2 °C v pôde. Ich hmotnosť sa počas zimy zvýši 3-krát i viac. Naopak nadzemná biomasa stagnuje, prípadne sa vplyvom omrznutia mierne zníži. Počas zimy je nutné sledovať hraboše a v prípade potreby aplikovať do nôr rodenticídy. Pred nástupom jari prejdite v rámci hodnotenia stavu jednotlivé porasty a odoberte pôdne vzorky na stanovenie obsahu Nmin. Obsah dusíka v kg/ ha zistíte pokiaľ Nmin (0–30 cm) vynásobíte koeficientom 4,5. Na základe tohto obsahu dusíka upravte celkovú dávku. Ak sú však hodnoty Nmin pod 10 mg/kg (t.j. pod 45 kg N/ha), považujte tento obsah za nízky a celkovú dávku neznižujte.

10) Jarné hnojenie

Celková dávka dusíka pri úrodovo nádejných porastoch by mala na jar činiť 180–220 kg N/ha. Pri hustých (nad 60 rastlín/ m2 ) a slabších porastoch cielime na 130–160 kg N/ha.

Regeneračnú 1a. dávku dusíku (objavenie bielych korienkov) upravte podľa Nmin, inak paušálne 60 kg N/ha (+ síra) akonáhle to legislatíva a poveternostné podmienky dovolia. Platí zásada čím skôr tým lepšie. Využite ranné mrazíky pre elimináciu koľají. Pri skorom otvorení jari (február) aplikujte hnojivá DASA či močovinu, pri neskoršej jari (druhá polovica marca) zvoľte hnojivá s vyšším podielom nitrátov (ledky). Možno tiež využiť močoviny s inhibítormi nitrifikácie k jednorazovým aplikáciám (150–160 kg N/ha) alebo močoviny s inhibítormi ureázy rozdeliť do dvoch dávok (napr. 110 kg N/ha + 75 kg N/ha).

Regeneračnú 1b. dávku dusíku (regenerácia srdiečka) vykonajte paušálne 60 kg N/ha v LAV, LAD, Sulfan a pod. Pokiaľ nemrzne možno použiť DAM i SAM. V rámci regeneračných dávok (1a či 1b) dodajte spoločne s dusíkom asi 30–40 kg síry na hektár v hnojivách ako je DASA, Ensin, Sulfammo, Sulfan a pod. Deficit síry je predovšetkým na ľahších pôdach a vo vyšších polohách. Sírany sa ľahko vyplavujú podobne ako nitráty.

Produkčná 2. dávka dusíku (pri plnej obnove zelene v ružici) 60 kg N/ha v DAM či SAM. Hnojivo SAM menej páli. Často býva spojená s prvým insekticídom, ale lepšie je DAM či SAM aplikovať oddelene pomocou damových trysiek. Prvý insekticíd potom aplikujte bežnými tryskami spoločne so stimulátorom prípadne listovým hnojivom.

Začiatkom predlžovania odoberte rastliny pre listovú analýzu (ARR) na stanovenie obsahu N, P, K, Ca, Mg, S a B. Výsledky využite na dohnojenie makroprvkov a doplnenie mikroelementov v listových hnojivách. Vždy na jar dodajte raz alebo, ešte lepšie, dvakrát bór. Do začiatku kvitnutia by malo byť naaplikovaných 300–500 g B/ha. Taktiež veľmi často chýba síra a draslík. Lacným a účinným opatrením je rozpustenie v 200 litroch postrekovej kvapaliny 10 kg močoviny, 5 kg kyslej soli s pridaním 150–300 g bóru. Výborné výsledky majú listové hnojivá v prípade poškodenia či nefunkčnosti koreňového systému (mrazové škody, zamokrenie, komplex chorôb a pod.) a na chudobnejších a menej úrodných pôdach.

Kvalitatívna 3. dávka dusíku (zelený až žltý púčik) 30 kg N/ ha v LAV. V tejto fáze máme veľmi dobré výsledky s LV. Výborne vychádza aplikácia LovoCanu či roztoku močoviny do kvetu. LovoCan nemiešajte s inými prípravkami obzvlášť s fungicídmi, pretože sa zráža.

11) Regulácia jarných škodcov a prípadne burín

Opravný herbicídny postrek aplikujte čo najskôr, kým listy repky prekryjú buriny. Počkajte však na teploty nad 10 °C. Neaplikujte v prípade nočných mrazov a nekombinujte s regulátormi rastu.

Stonkové krytonosce (repkový a štvorzubý) nalietavajú do porastu už vo februári. Pri prvom oteplení dajte do porastov žlté Mörickeho misky alebo lepiace pásky. K hromadnému preletu do porastov repky dochádza pri teplotách vzduchu nad 12 °C (krytonos repkový) resp. nad 14 °C (krytonos štvorzubý). Aplikáciu je potrebné vykonať pred kladením vajíčok samičkami krytonosa, ku ktorému dochádza podľa priebehu teplôt za 7-10 dní po prvom hromadnom nálete chrobákov do porastov.

Prahy škodlivostí:

Krytonos repkový - 3 chrobáky v priemere na jednu misku alebo lepovú dosku za jeden deň.

Krytonos štvorzubý - 3 chrobáky na optický lapač za deň.

- slabý výskyt a predpoklad chladu = aplikujte pyretroidy

- silný výskyt a predpoklad oteplenia = aplikujte silnejšie a systémovo pôsobiace insekticídy

 

Blyskáčik repkový škodí najviac pri chladnom počasí a pred otvorením prvých kvetov. Pre signalizáciu výskytu možno popri oklepávaní vrcholov repky použiť aj entomologické šmýkadlo. V prípade použitia Mörickeho misiek je nutné ich umiestnenie vo výške vrcholového kvetenstva.

Prahy škodlivostí:

1 a viac chrobákov/rastlinu (veľmi skoro, puky ešte uzavreté, BBCH 51)

3 a viac chrobákov/rastlinu (krátko pred kvetom, BBCH 55–57)

3 a viac chrobákov/rastlinu (na začiatku kvitnutia až koniec kvitnutia, BBCH 59–69)

Postrek na blyskáčika pred kvitnutím možno spojiť v tankmixe s fungicídmi a listovou výživou (podľa výsledkov ARR) alebo stimulátormi rastu.

Škodcovia na šešuliach (krytonos šešuľový a byľomor kelový) nalietajú do porastu pred kvitnutím. V čase kvitnutia nepoužívajte tank-mixy a zvoľte insekticídy šetrné k včelám (viď. obmedzenia prípravkov na ochranu rastlín). V posledných rokoch ich škodlivosť, vzhľadom k rozšíreniu bezorebných spôsobov spracovania pôdy, stále narastá.

Prahy škodlivostí:

Krytonos šešuľový - 1 chrobák na rastlinu v období od žltého púčika do konca kvetu (BBCH 59–69).

Byľomor kelový - 1 samička na 4 kvetenstvá.

Vošky napádajú vrcholové kvetenstvá repky väčšinou pri suchom a teplom priebehu počasia. Ich výskyt spravidla nie je tak veľký, aby si vyžadoval ošetrenie.

Prahy škodlivostí:

Voška kapustová - 10 % napadnutých rastlín (v období pred kvetom a v čase kvitnutia, do fázy BBCH 69).

12) Regulácia rastu na jar

Na jar regulujte len silné porasty. Nesmie však byť dlhotrvajúce sucho, zima a rastliny stresované. Účinok rastových regulátorov zvyšujú nízke teploty alebo dokonca mrazy pri a po aplikácii. Následne môže prísť až k nežiaducemu skráteniu vetiev, výšky porastu a zníženiu úrody. Aplikáciu rastových regulátorov možno jednoznačne odporučiť, ak sú rastliny silné, v intenzívnom raste a bez stresu. Ak si nie ste istý aplikáciou regulátorov, azoly možno kombinovať s koloidným transportérom, alebo znížiť dávku azolu o 30 % a pridať 10 kg močoviny do postrekovej kvapaliny (dobre nám vychádza aj pridanie bóru). Obe tieto kombinácie sú pre rastliny šetrnejšie a pozvoľnejšie pôsobiace. Včasnou aplikáciou pri výške rastlín 10–15 cm môžete zvýšiť počet vetiev (priemerne o 1 vetvu na rastlinu). Pri výške 25–35 cm skrátite porast o 10–15 cm. Regulátory nemiešajte s DAM (SAM) a najlepšie zachovajte od ich aplikácie odstup 3–5 dní.

13) Regulácia chorôb na jar

Škodlivosť chorôb stále narastá aj napriek suchým rokom. Pred zberom máme až 80 % chorých koreňov a po zbere väčšinou suché strnisko. Popri bielej hnilobe (Sclerotinia sclerotiorum) spôsobuje veľké škody verticiliové vädnutie (Verticillium dahliae a Verticillium longisporum), fómové černanie stonky (Phoma lingam) a pleseň sivá (Botrytis cinerea). Lokálne začínajú byť problémy s nádorovkou kapustovou (Plasmodiophora brassicae). Menej významné sú zatiaľ múčnatka kapustovitá (Erysiphe cruciferarum) a černe (Alternaria spp.), ktoré sa spravidla neošetrujú. Rovnako má menší význam listová škvrnitosť (Cylindrosporium concentricum), ktorej význam však narastá s teplými zimami. Úspešné a jednoznačné riešenie ako ozdraviť koreňový systém zatiaľ nie je. Riešením je skorá aplikácia (s termínom ošetrenia na stonkové krytonosce) fungicídov, biofungicídov či dusíkatého vápna. Štandardne však používame fungicídy (strobiluriny, karboxamidy, azoly či kombinácie) v čase od začiatku kvitnutia až do plného kvetu. Aplikácia fungicídov v čase odkvitania je už málo účinná. Spravidla si vystačíte s jedným fungicídom. Aplikáciu je však nutné opakovať, ak je koniec apríla a máj daždivý (tj. začiatok kvetu a následne plný kvet). Ukazovateľom môže byť i dĺžka kvitnutia. Ak repka kvitne 5–6 týždňov, budú potrebné dva fungicídy. Naopak, ak je kvitnutie krátke 2–3 týždne postačí jeden, dokonca aj lacnejší fungicíd. Pre optimálnu účinnosť fungicídov je vhodné zvýšiť dávku vody na 350–600 l/ha alebo použiť superzmáčadlá.

Pre signalizáciu bielej hniloby môžete odoberať opadnuté korunné plátky pri jarnej repke siatej na jeseň, či včasne kvitnúcich odrodách ozimnej repky. Následne ich kultivujte na agare (petal test).

Prahy škodlivostí:

Biela hniloba - pri splnení optimálnych podmienok pre vývoj a rast patogénu (vlhké počasie a prilepenie korunných plátkov na listy), pri vyššej kontaminácii kvetných plátkov viac ako 20 % alebo pri splnení oboch faktorov súčasne.

14) Predzberové opatrenia

Pri poľahnutí, riziku pukania šešúľ (škody po krupobití), poškodení šešúľ škodcami aplikujte lepidlá v 300–400 l vody na hektár v termíne 3–4 týždne pred zberom. Čiastočne majú účinok aj na černe a múčnatku. Pri defektoch (omladenie porastu, buriny) aplikujte na intenzívne a husté porasty predzberové regulátory podľa aktuálneho výberu. Dodržujte predpísané termíny aplikácie pred zberom. Pozor na riziko podtrhnutia porastu, ktoré vedie k zníženiu HTS a úrody. Predzebrovo netreba regulovať stojace alebo poľahnuté porasty s predpokladom priemerných úrod, ktoré sú bez burín a poškodenia od šešuľových škodcov.

15) Zber

Zberať začnite pri vlhkosti semien 8–10 %. Realizujte priamy zber kombajnom s úpravami (predĺžený val, aktívny delič ai.). Súčasne je vhodné drviť slamu a pole nepodmetať, prípadne len plytko. Pri hlbšom zapravení nad 5 cm hrozí riziko vzniku dormancie semien. Repka sa stane zaburiňujúcou plodinou v celom osevnom postupe. Vzídený výdrol repky je cenným zeleným hnojivom, ktoré je však nutné zapraviť do pôdy pred vzídením nového osevu.

Pozn. Prahy škodlivosti prevzaté z fytosanitárneho portálu ÚKZÚZ na http://eagri.cz