Biela hniloba repky

Latinský názov: Sclerotinia sclerotiorum

Český názov: Sklerotiniová hniloba u řepky (Hlízenka obecná)

HOSTITEĽSKÉ RASTLINY

Repka ozimná, repka jarná.

Dvojklíčnolistové rastliny z čeľadí kapustovitých, bôbovitých, ľuľkovitých, mrlíkovitých, mrkvovitých, astrovitých a ďalších.

PRÍZNAKY

K infekcii dochádza v období kvetu alebo odkvitania, najčastejšie v mieste, kde sa vplyvom vlhkosti prilepia opadané kvetné lístky ku stonke. Huba napáda všetky časti rastliny. Prvým príznakom napadnutia sú pretiahnuté, vodnaté škvrny na hlavnej stonke. Škvrny rýchlo šednú a sú často so striebristým nádychom, dochádza k trhaniu a lúpaniu pokožky rastlín. V mieste napadnutia je vnútri stonky biele, vatovité mycélium huby, v ktorom sa tvoria čierne, tvrdé, nepravidelné telieska - skleróciá, ktoré môžu byť veľké aj okolo 1 cm. Vo vlhkom prostredí sa biele vatovité mycélium a neskôr skleróciá môžu tvoriť aj na povrchu rastliny. Silne napadnuté stonky sa lámu.

Obdobné príznaky bývajú aj na postranných vetvách. Ak sú napadnuté šešule, žltnú a zasychajú. Vnútri šešúľ môže byť mycélium huby aj skleróciá.

Postupne dôjde k odumretiu stonky alebo aj koreňa a rastliny zasychajú alebo neskôr núdzovo dozrievajú.

Príznaky choroby na stonke sa podobajú príznakom spôsobeným hubami Botryotinia fuckeliana a Leptosphaeria maculans. Spoľahlivým rozpoznávacím znakom v neskorších fázach infekcie je sivobiele zafarbenie napadnutých stoniek a prítomnosť sklerócií, ktoré iné huby nevytvárajú.

PREŽÍVANIE, ZDROJ INFEKCIE

Huba prežíva vo forme sklerócií na pozemku. Na jar, obvykle koncom apríla, vyrastajú zo sklerócií plodničky, v ktorých sa tvoria spóry, tie infikujú rastliny vo fáze kvitnutia. Zdrojom napadnutia je teda najčastejšie pôda, kde skleróciá môžu prežívať až 10 rokov.

Zvýšeniu infekčného tlaku napomáha plytké spracovanie pôdy, pri ktorom skleróciá zostávajú v optimálnych podmienkach pre svoj ďalší rozvoj v nasledujúcom vegetačnom roku. Skleróciá sa na pozemky významne šíria aj zle vyčisteným osivom.

Podľa právnej úpravy platnej v roku 2006 je pri bežnom osive repky povolený výskyt 10 ks sklerócií Sclerotinia sclerotiorum na 100 g semien.

DISPOZIČNÉ FAKTORY

Výskyt ochorenia podporuje sejba zle vyčisteného necertifikovaného osiva a osevný postup, kde sú často pestované hostiteľské rastliny. Ideálne odstupy medzi hostiteľskými rastlinami sú až šesťročné, ale to sa v praxi náročne dodržuje.

Významným dispozičným faktorom pre napadnutie rastlín a rozvoj choroby je priebeh počasia – teplo a vlhko v období kvetu a prehustené porasty.

Zvýšené hnojenie dusíkom a tým krehké pletivá taktiež zvyšujú náchylnosť na napadnutie.

HOSPODÁRSKY VÝZNAM

Biela hniloba patrí k najvýznamnejším chorobám repky. V rokoch silného výskytu môže spôsobiť straty na úrode 30–50 %. V niektorých rokoch sa však takmer nevyskytuje. Nebezpečná je taktiež tým, že môže spôsobiť hospodársky významné škody na mnohých ďalších plodinách.

METÓDY OCHRANY 

Základným ochranným opatrením by malo byť zamedzenie vytvorenia zásoby sklerócií v pôde, prípadne postupne toto množstvo znižovať.

Dodržiavať aspoň  štvorročný odstup pri pestovaní hostiteľských rastlín na rovnakom pozemku.

Podľa možnosti sa vyhnúť bezorbovému spracovaniu pôdy.

Pri zamorení pozemku je možné využiť biologický prípravok, ktorého účinnú zložku tvorí huba Coniothyrium minitans. Patrí medzi tie, ktoré parazitujú na skleróciách bielej hniloby a znižujú ich životnosť. Prípravok sa môže aplikovať na strniská po zbere repky alebo k predplodinám.

V prípade vzniku rizikových faktorov pre infekciu sa používa chemická ochrana fungicídmi v období kvitnutia, ktorá je čiastočne účinná aj proti ďalším hubovým patogénom ohrozujúcim porasty v období tvorby šešúľ a dozrievania.

ODPORÚČANÉ PRODUKTY

Repka: Amistar, Amistar Gold, Pecari 300 EC, Treso