Múčnatka viniča
Latinský názov: Uncinula necator
Český názov: Padlí révové
HOSTITEĽSKÉ RASTLINY
Vinič
PRÍZNAKY
Choroba napáda listy, letorasty, súkvetia a bobule viniča.
Na jar na napadnutých mladých listoch vznikajú drobné, matné, svetlozelené škvrny nepravidelných tvarov. V neskoršej fáze sa tieto škvrny pokryjú bielošedým náletom mycélia, na ktorom sa tvoria konídie. V dôsledku poškodenia a odumierania povrchových pletív postihnuté miesta menia farbu až na tmavosivú. Koncom leta sa na napadnutých pletivách môžu tvoriť kleistotéciá, ktoré predstavujú jednu z foriem šírenia primárnej infekcie múčnatky. Sú to guľovité útvary s veľkosťou približne 0,1 mm hnedej až čiernej farby.
Napadnuté bobule sa pokrývajú bielym hustým mycéliom, ktoré neskôr tmavne. Múčnatka významne poškodzuje bobule až do dosiahnutia cukornatosti približne 12°NM.
Na letorastoch sa vytvárajú pozdĺžne bielosivé škvrny. Tie možno pozorovať aj na jednoročnom dreve v zimnom období.
PREŽÍVANIE, ZDROJ INFEKCIE
K primárnej infekcii vedú dve cesty. Sú to vlastne štádiá, v ktorých huba prezimuje.
Mycélium (podhubie): ostáva v zimnom období medzi šupinami púčika. Je citlivé k zimným mrazom. Pri dosiahnutí kritickej teploty vzduchu pod -15°C počas vegetačného pokoja, dochádza k významnej redukcii tejto formy zdroja nákazy.
Kleistotéciá: prezimujú v chorobou napadnutých a opadaných listoch. Na rozdiel od mycélia sú veľmi odolné k zimným mrazom (znášajú teploty až -28°C) a môžu vyvolať skoršie infekcie (už vo fáze 2-3 listov).
Podmienky stanovené pre primárnu askospórovú infekciu sú označované ako 2,5-8-10, čo znamená minimálne 2,5 mm zrážok za obdobie 8 hodín a zároveň pri priemernej dennej teplote vzduchu 10°C a viac.
DISPOZIČNÉ FAKTORY
Sekundárna infekcia: Najdôležitejším činiteľom, ktorý má rozhodujúci vplyv na rast a šírenie múčnatky, je teplota. Teplotné optimum je v rozmedzí 23-30°C, kedy inkubačná doba trvá približne 6 dní. Pri teplotách od 6-15°C a takisto nad 33°C dochádza k predlžovaniu, resp. k obmedzeniu šírenia múčnatky. Vlhkosť je pre múčnatku až druhoradou podmienkou, keďže pre jej priaznivý rozvoj stačí relatívna vlhkosť vzduchu nad 80 %. Na šírenie choroby teda priaznivo vplývajú nižšie sumy zrážok počas vegetácie a teplé dni s chladnou a jasnou nocou.
HOSPODÁRSKY VÝZNAM
Pri napadnutí hrozna dochádza k podstatnému zníženiu množstva a kvality úrody (nižšia cukornatosť, nižšia výlisnosť a pod.). V mimoriadne priaznivých rokoch s epidemickým šírením môže dôjsť až k totálnemu znehodnoteniu úrody. Choroba napáda listy, letorasty, súkvetia a bobule viniča. Listy a súkvetia, ktoré napadne múčnatka, vädnú a opadávajú, pretože rastlina nestačí vyrovnávať vodný deficit spôsobený parazitickou hubou. Najväčšie škody spôsobí, keď napadne bobule. Ak sú napadnuté bobule viniča vo vývojovom štádiu veľkosti hrachu, tie stvrdnú a nevyvíjajú sa. V neskorších štádiách vývoja bobule dochádza k spevneniu šupky napadnutých bobúľ a vplyvom tlaku prúdiacich štiav nastáva tzv. semenná prietrž.
METÓDY OCHRANY
Ochrana proti chorobe je ovplyvnená výberom odrody, vhodnou lokalitou pestovania, optimálnou výživou a kvalitne vykonanými zelenými prácami.
Čo sa týka chemickej ochrany je potrebné s ňou začať včas a predovšetkým preventívne. Pri výbere prípravkov platí zásada striedania rôznych skupín účinných látok alebo tank-mix systémových látok so sírnatým fungicídom, aby nedochádzalo ku vzniku rezistencie múčnatky. Termín postrekov je možné spresniť aj pomocou počítačových metód prognózy a signalizácie.