You are here

Vírusová žltá zakrpatenosť jačmeňa

Vírusová žltá zakrpatenosť jačmeňa

Choroby

Latinský názov: Barley yellow dwarf virus (BYDV)

Český názov: Virová žlutá zakrslost ječmene

 

HOSTITEĽSKÉ RASTLINY

Predovšetkým jačmeň.

Môže sa vyskytnúť aj na tritikale, pšenici a iných obilninách a trávovitých burinách, na kukurici.

 

PRÍZNAKY

Prvé príznaky bývajú najviac viditeľné obvykle v predjarí, pri jarinách, ďalej aj pri oziminách neskôr v priebehu jari. Rastliny postupne žltnú, pritom sa žltnutie primárne prejavuje variabilne: ako pruhy pozdĺž nervatúry, žltnutie okrajov listov alebo ich špičiek. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste, v prípade silnej infekcie sa ich rast môže úplne zastaviť. Korene takmer nerastú, pri oziminách prakticky neregenerujú. Napadnuté rastliny silne odnožujú, ale veľmi slabo stĺpkujú, niekedy ani nevymetajú. Ak dôjde k vytvoreniu klasov, sú hluché. Vplyv na intenzitu príznakov má teplota. Nízka teplota pod 10 °C rozvoj príznakov brzdí, môže sa objaviť aj tzv. latencia (dočasná bezpríznakovosť). Najintenzívnejšie sa príznaky prejavujú pri teplote 16–24 °C.

Vírus napadá aj iné obilniny, na ktorých ale priebeh ochorenia nemá tak výrazný priebeh. Najčastejšie ide o pšenicu a kukuricu, na ktorých sa napadnutie prejavuje antokyanizáciou (červenaním) listov. Pri pšenici je možné prejav choroby zmierniť prihnojením dusíkom.

Počiatočné symptómy je možné zameniť za príznaky výživových nedostatkov, prípadne pôsobenia rezíduí herbicídov.

Veľmi podobné symptómy má aj vírusová zakrpatenosť pšenice (WDV). Spoľahlivé odlíšenie je možné iba v laboratóriu. Určitou odlišnosťou je, že vírusová zakrpatenosť pšenice (WDV) spôsobuje výraznejšie zaostávanie v raste.

 

PREŽÍVANIE, ZDROJ INFEKCIE

Vírus prežíva hlavne v ozimných obilninách. Okrem jačmeňa môže napadať aj pšenicu, kukuricu a plané hostiteľské trávy. Počas vegetácie je v poraste prenášaný voškami. V tele vektora prežíva niekoľko hodín až dní.

 

DISPOZIČNÉ FAKTORY

Najviac sú ohrozené porasty ozimných jačmeňov zo skorých výsevov, predovšetkým v rokoch s dlhotrvajúcou, teplou jeseňou. Toto počasie umožňuje predĺženie obdobia náletu a väčšiu početnosť vektorov – vošiek.

K infekcii môže dôjsť aj na jar. V tomto prípade je najväčšia pravdepodobnosť výskytu pri teplote 10–18 °C, čo je teplota, ktorá vyhovuje ako obilninám (trávam), tak množeniu a preletom vošiek.

Pravdepodobnosť napadnutia zvyšuje aj zanedbanie likvidácie infikovaného výdrolu, ktorý je jedným zo zdrojov infekcie.

 

HOSPODÁRSKY VÝZNAM

Vírus napadá ozimný aj jarný jačmeň, väčší hospodársky význam má pri oziminách. Jarné infekcie obvykle nemajú v našich podmienkach taký silný dopad, ale aj v tomto prípade môžu úrodové straty dosiahnuť až 30–35 %. Pri silnom napadnutí na jeseň môžu byť straty na úrode až 100 %.

 

METÓDY OCHRANY 

K dispozícii sú len nepriame spôsoby ochrany. Ošetrenie proti infikovaným voškám v jesennom období. Včasná likvidácia výdrolu, prednostne na pozemkoch s výskytom choroby. Podľa možností dodržanie izolačnej vzdialenosti porastov – nielen z tohto dôvodu neumiestňovať vedľa seba jarný a ozimný jačmeň. Dodržanie preletovej vzdialenosti vošiek medzi pozemkami s vysiatym jačmeňom v dvoch nasledujúcich rokoch.

 

ODPORÚČANÉ PRODUKTY

Karate Zeon 5 CS