Zaradenie škodlivého činiteľa
Škodcovia repky
Popis škodcu, hostiteľské rastliny
Bezkrídloví jedinci: asi 2–2,6 mm dlhí, sivozeleno sfarbení, popolavo poprášení, na zadočku 2 rady tmavých škvŕn. Okrídlení jedinci: asi 2–2,4 mm dlhí, hlava, tykadlá, hruď, sifunkuly a nohy tmavohnedé, dlhé priehľadné krídla, zadoček žltozeleno sfarbený s niekoľkými tmavými priečnymi pruhmi.
Príznaky, možnosti zámeny
Na napadnutých rastlinách sa v období plného kvitnutia repky vyskytujú na kvetenstvách, vrcholkoch a častiach stoniek kolónie popolavo sivých vošiek. V dôsledku satia nad kolóniami vošiek predčasne žltnú a odumierajú kvetenstvá, šešule a vrcholky rastlín. Za priaznivých podmienok sa voška kapustová rýchlo šíri po celej rastline a taktiež ohniskovo na rastliny susedné. Pri napadnutí na jeseň sa môže objavovať zosvetlenie a kučeravosť listov.
Biológia
Voška kapustová prezimuje v štádiu vajíčka a podľa podmienok aj vo forme neokrídlených dospelých jedincov na kapustovitých rastlinách. Na jar sa voška množí a vytvára najprv kolónie neokrídlených a ku koncu jari aj okrídlených jedincov. Voška kapustová je letovo veľmi aktívna a môže prilietať aj z veľkých vzdialeností. Dobre znáša teploty 28 °C až vysoko nad 30 °C, prípadne sa potom množí ešte rýchlejšie. V priebehu leta sa vytvára viac – za priaznivých podmienok aj vyše 10 – generácií, ktoré sa skladajú z bezkrídlových aj okrídlených jedincov. Na jeseň začínajú samičky po spárení klásť vajíčka na kapustovité, medzi iným aj na repku.
Hospodársky význam
Napadnutie sa vyskytuje predovšetkým na okrajoch porastu. Iba v niektorých rokoch má ekonomický význam.
Prah hospodárskej škodlivosti
Na jeseň (štádium 2.–4. listu) je to 150 vošiek na 25 hodnotených rastlinách.