Plasmopara halstedii
Príznaky, možnosti zámeny
napadá rastliny počas celého obdobia vegetácie od fázy dvoch listov až do kvitnutia. Rastliny infikované do 4–6 listov obvykle predčasne odumierajú v dôsledku nekróz na stonke. V tomto prípade ide o primárnu infekciu zo semien - systémová infekcia. Pri sekundárnej infekcii na prelome júna a júla sa na listoch, postupne od spodných poschodí, tvoria na zvrškovej strane svetlozelené až žlté škvrny. Na spodnej strane napadnutých listov sa vytvára husté biele mycélium (podhubie). Infekcia sa šíri nahor, rýchlo bývajú napadnuté všetky listy. Rastliny sú zakrpatené, internódiá krátke a listy sú deformované a drobné. Úbory sú malé, deformované, ukryté medzi listami. V úboroch sa pri včasnej infekcii tvoria iba hluché semená alebo po neskorej infekcii čiastočne klíčivé nažky, ktoré sú zdrojom primárnej infekcie pre ďalšie roky a zamorujú pôdu. Nažky z napadnutých rastlín sú väčšinou technicky, krmivovo alebo potravinársky nespracovateľné. Plasmopara halstedii sa často vyskytuje spoločne s ďalšími hubovými patogénmi v poraste.
Prežívanie, zdroj primárnej infekcie
Huba prežíva v pôde oospórami veľmi dlho (6–10 rokov) alebo sa šíri infikovaným osivom, kde prežíva jej mycélium pod šupkou.
Dispozičné faktory
Rozvoj choroby je podporovaný vyššími teplotami (15–18 °C) a vlhkým počasím, najmä na počiatku vegetačného obdobia.
Hospodársky význam
V súčasnosti patrí ku karanténnym chorobám. Ak by sa významnejšie rozšírila, patrila by k závažným chorobám slnečnice.
Metódy ochrany
V prípade zamorenia pozemku sa slnečnica smie pestovať až po 8 rokoch. Dôležitý je výber vhodného hybridu odolného aspoň 4 „európskym“ rasám patogénu. Osivo by malo byť morené fungicídmi účinnými proti pravým plesniam. Priama fungicídna ochrana počas vegetácie je úplne neúčinná.