Athalia rosae
Zaradenie škodlivého činiteľa
Škodcovia repky
Popis škodcu, hostiteľské rastliny
Imágo: 6–8 mm dlhé, hlava a hruď lesklo čierne, zadoček žltý až žltooranžový. Priehľadné krídla majú žltkastú základnú farbu a tmavý predný okraj. Larva: až 18 mm dlhá, najprv svetlosivá až svetlozelená, neskôr tmavozeleno až takmer čierno sfarbená, má 7 párov panožičiek a 1 pár nožičiek. Postranné pruhy a spodná časť sú sivé. Hostiteľskými rastlinami sú okrem repky mnohé kultúrne kapustovité druhy, napr. repica, čierna a biela horčica, vodnica, kvaka, reďkev olejná a plané kapustovité druhy, ako sú ohnica, horčica roľná, peniažtek roľný a huľavník lekársky.
Príznaky, možnosti zámeny
Na mladých rastlinách spôsobujú mladé húsenice postupne zo spodnej strany listov okienkovanie a dierkovanie, staršie húsenice potom bočný požer až holopožer.
Biológia
Piliarka repková prezimuje v štádiu larvy v zemnom kokóne. Až na jar sa kuklí a dospelí jedinci sa liahnu v máji až júni. Samička kladie vajíčka prednostne na mladé listy, kladielkom nareže okraj listu a po jednom kladie svojich 50–300 vajíčok do takto vytvorených kapsičiek. Po 6–10 dňoch sa liahnu larvy a začínajú s požerom. Pri nedostatku potravy sa larvy sťahujú a hľadajú obživu v susedných porastoch. Po niekoľkých zvliekaniach sa larvy kuklia 1–5 cm pod povrchom pôdy. V júli až auguste sa objavuje druhá generácia, ktorá napadá predovšetkým jarnú repku, horčicu a repku ako medziplodinu. Za priaznivého počasia môže miestami nasledovať ešte tretia generácia, ktorá sa potom silnejšie vyskytuje na mladej ozimnej repke.
Hospodársky význam
V prípade jarnej repky sa môžu vyskytovať významné straty na výnose. Aj na ozimnej repke jej význam stúpa.
Prah hospodárskej škodlivosti
Ako predbežnú hodnotu je možné použiť 1–2 húsenice/rastlina.