Mazľavá sneť pšenicová

Tilletia caries

Príznaky, možnosti zámeny

Príznaky sú zreteľne viditeľné až na vytvorených klasoch - obilky si zachovávajú tvar, niekedy sú buclatejšie, klásky viac odstávajú od klasového vretena. Vnútri obiliek nie je zrno, ale najskôr mazľavá, neskôr prášivá masa výtrusov huby. Rastliny napadnuté mazľavou sneťou zakrpatenou sú okrem uvedených príznakov výrazne menšie ako rastliny zdravé, silnejšie odnožujú, bývajú svetlejšie. Huby produkujú látku trimetylamin, ktorá je príčinou typického silného zápachu napadnutých klasov. Po úplnom vyschnutí spór zápach prestáva. Príznaky v klasoch sú u všetkých troch snetí rovnaké, rozlíšenie je možné iba mikroskopicky, na základe morfológie spór. Mazľavá sneť pšeničná napadá aj žito, tritikale, jačmeň a niektoré trávy. Mazľavá sneť zakrpatená môže napádať okrem pšenice aj žito a tritikale. Bola popísaná aj na jačmeni, u nás sa zatiaľ o výskyte na tejto obilnine nevie. Mazľavá sneť hladká sa u nás vyskytuje zatiaľ iba ojedinele.

Prežívanie, zdroj primárnej infekcie

Spóry snetí kontaminujú povrch zŕn, najčastejšie sa zachytávajú na ryhe obilky.Mazľavá sneť zakrpatená je schopná prežívať na pozemku aj niekoľko rokov. Ku kontaminácii pozemku môže dôjsť i pri žatve napadnutých porastov na susedných pozemkoch, z kterých sú spóry sneti prenášané vetrom na ďalšie plochy.

Dispozičné faktory

VVýsev infikovaného, neošetreného osiva, časté pestovanie hostiteľských rastlín na jednom pozemku, dlhá, mierna zima.

Hospodársky význam

Sneti sú rozšírené prakticky po celom území štátu, ich hospodársky význam sa prejavil predovšetkým v rokoch 2000–2004. V súčasnej dobe nie sú sneti príčinou výrazného zníženia výnosu alebo kvality zŕn, ale prítomnosť aj minimálneho množstva spór obmedzuje predajnosť úrody.

Metódy ochrany

Základným opatrením je kvalitné morenie osiva vhodným prípravkom. K pomocným prostriedkom patrí dôsledné striedanie plodín.