Štiavec tupolistý
Latinský názov: Rumex obtusifolius L.
Český názov: Šťovík tupolistý
KLASIFIKÁCIA BURINY
Dvojročná, trváca burina.
POPIS
Zelená autotrofná rastlina.
Stonka je priama, na vrchnej časti rozkonárená byľ, so šikmo odstávajúcimi konárikmi, dorastajúca do výšky 0,6 – 1,2 m.
Listy sú celistvookrajové, niekedy na okraji zvlnené. Prízemné listy sú podlhovasto vajcovité až elipsovité na báze čepele srdcovité, špička je tupá. Vrchné listy sú kopijovité, špicaté.
Súkvetie (kvety) tvorí rozložitá metlina. Konáriky sú oblúkovité, kvety tvoria oddialené zväzočky. Dolné rastú v pazuchách listov. Kvetné stopky sú tenké, dvakrát dlhšie ako krovky na nažke. Podľa tvaru kroviek sa rozlišujú štyri poddruhy.
Doba kvitnutia od júna do augusta.
Plodom je trojboká nažka rozmerov 2,0 – 2,25 x 1,25 – 1,75 x 0,75 – 1,5 mm. Povrch je menej lesklý, červenkasto hnedý. Na rastline dozreje 7 – 13 tisíc nažiek s krovkami. Životnosť v pôde je do 8 rokov.
Klíčiaca a vzídená rastlina - klíčne rastliny z nažiek, resp. rastlinky z koreňových púčkov sa objavujú v apríli až máji. Klíčne listy rozmerov 7,0 – 9,0 x 2,0 – 3,0 mm sú úzko vajcovité, zašpicatené, na krátkych stopkách. Hypokotyl je sivo tmavo fialový. Prvé listy majú tvar okrúhlo vajcovitý až vajcovitý.
Koreň je zhrubnutý a kolovitý.
Hospodársky význam: veľmi nebezpečná burina.
Kedy druh úspešne regulovať: prízemná ružica do šiestich listov.
Podobá sa na prvý pohľad na: štiacec kučeravý.
REPRODUKCIA
Rozmnožujúce sa generatívne a vegetatívne. Nažky sa šíria na nové stanovištia anemochórne, hydrochórne. Môžu byť tiež zozbierané s plodinou, šíria sa tiež osivom, kompostom, hnojom, pôdou, náradím a pod. Menej intenzívne je rozmnožovanie vegetatívne, časťami koreňov, roznášaných po poli aj na susedné plochy hlavne náradím, pôdou a kompostom. Korene zotrvávajú v pôde, najmä v podorničnej vrstve, odkiaľ môžu rásť a vytvárať nové rastliny.