Skorocel väčší
Latinský názov: Plantago major L.
Český názov: Jitrocel větší
POPIS
Zelená autotrofná rastlina.
Stonka - stvol je krátko vystúpavý alebo priamy, býva dlhší ako listy, oblý alebo ryhovaný, krátko pritlačene chlpatý.
Listy sú k zemi nepritlačené, okrúhlo vajcovité až elipsovité, s rozmerom 50,0 – 300,0 x 30,0 – 100,0 mm, náhle až srdcovito do listovej stopky zúžené, celistvookrajové alebo nepravidelne zubaté, 3 – 9 žilové, holé, alebo páperisté. Listová stopka je rovnako dlhá alebo kratšia ako listová čepeľ.
Súkvetie (kvety) tvorí hustý klas, dlhý alebo dlhší ako stvol, listene sú dlhé 1,0 – 2,0 mm, vajcovité, holé. Kališné lístky sú dlhé 1,5 – 2,5 mm, rovnaké, holé, zelené, úzko blanito obrúbené.
Doba kvitnutia od júna až do neskorej jesene.
Plodom je tobolka, s veľkosťou 0,75 – 1,25 x 0,5 – 0,75 x 0,25 – 0,5 mm, oválna až elipsovitá, má nepravidelný tvar. Je ryhovaná k pupku zo všetkých strán, hnedá až čierne. Minimálna teplota pre klíčenie je 6-8 °C, optimálna 26-28 °C.
Klíčiaca a vzídená rastlina klíči a vzchádza zo semien z hĺbky 20-30 mm. Zo spiacich púčikov na koreňovom krčku vyrastá nová rastlina v marci až máji a v auguste až septembri. Klíčenec vzídený koncom leta a na jeseň dokáže prezimovať. Hypokotyl je z vrchu zhrubnutý a veľmi krátky. Klíčne listy sú pretiahlo elipsovité, na vrchu tupé, rozmerov 4,0 – 8,0 (10,0) x 1,5 – 2,0 (3,0) mm, široké, na líci pokryté silnými riedkymi chĺpkami, na stopkách 2,0 – 3,0 mm dlhých, zrastené pri zakladaní do malého golierika, s málo zreteľnou strednou žilou. Epikotyl je nevyvinutý. Ďalšie listy sú obráteno vajcovité, mierne mäsité, z oboch strán čepele s drobnými silnými chlpmi v stavcoch. Internódium stavca je tupo štvorhranné 10,0 – 20,0 mm dlhé, purpurové, v spodnej časti s drobnými silnými chĺpkami.
Koreň má vlásky nadväzujúce na krátky podzemok.
Hospodársky význam: menej nebezpečná burina.
Kedy druh úspešne regulovať: do štyroch až šiestich listov.
Podobá sa na prvý pohľad na: skorocel najväčší, skorocel kopijovitý.
REPRODUKCIA
Rozmnožuje sa prevažne generatívne. Jedna rastlina tvorí až niekoľko tisíc semien. Už po dozretí semená dobre klíčia, najlepšie z povrchu pôdy. Vegetatívny spôsob rozmnožovania nie je významný.
Na nepoľnohospodárskej pôde sa šíri do najbližšieho okolia vypadávaním semien z klasu. Semená prechádzajú zažívacím traktom zvierat nepoškodené a môžu sa tak šíriť aj hnojom. Na orných pôdach nemá z dôvodu každoročného spracovávanie pôdy dobré podmienky pre šírenie. Výskyt tu býva spôsobený prímesou semien v osive niektorých drobnosemenných plodín, najmä ďatelín a tráv.