Diaporthe helianthi
Príznaky, možnosti zámeny
Choroba nie je prenosná osivom, ale šíri sa prenesením askospór zo zbytkov chorých rastlín slnečnice alebo sóje ležiacich na povrchu pôdy. Vzhľadom k nároku na vysoké teploty ide vždy o chorobu nastupujúcu v neskorej vegetačnej fáze. Na liste sa vytvorí typická hnedá škvrna v tvare veľkého V so špičkou sledujúcou žilnatinu listov. Infekcia postupuje vnútri vodivých pletív stopkou až do stonky. Môže byť zrýchlená pri mechanickom poškodení časti rastliny, napríklad cicaním hmyzom. V stonke sa mycélium ďalej šíri vodivými pletivami. Mladé rastliny tak začínajú vädnúť už 10 dní po infekcii. Predovšetkým od fázy butonizácie dochádza k priamej infekcii stoniek v mieste nasadania listovej stopky. Na stonke vzniká oválna škvrna s neostrými okrajmi. Tá sa rozširuje a neskôr stonka podľa vývoja počasia alebo zosychá ( núdzové dozrievanie), alebo sa po zmäknutí pletív v mieste infekcie láme. Škvrny na stonke majú rozplývavé kontúry a sú šedohnedé, oranžovo hnedé, červenohnedé, až po vínovo červenú farbu. V mieste nasadania stopky listu je farba s belavým náletom. Úbor je napadnutý prerastaním mycélia od najbližšieho listenu. Úbor huba z väčšej časti zlikviduje v priebehu 12 dní.
Prežívanie, zdroj primárnej infekcie
Huba prežíva v pozberových zbytkoch, nešíri sa osivom.
Dispozičné faktory
Infikované nezaorané pozberové zvyšky na jar maximálne do vzdialenosti 1500 m od novozaložených plôch. Vysoká vzdušná vlhkosť je dosiahnutá skôr v hustých alebo zaburinených porastoch. Rastliny sú náchylnejšie k infekcii po cicaní hmyzom - vošky, ploštice.
Hospodársky význam
V SR doteraz málo rozšírená choroba. V prípade rozšírenia je to nebezpečná choroba, straty na výnosoch sa pri infekcii koncom kvitnutia udávajú až 50 %.
Metódy ochrany
K zníženiu infekčného tlaku prispieva jemné rozdrvenie pozberových zvyškov a následné zaoranie. Nutná je priestorová izolácia novozaložených porastov od minuloročných. Chemická ochrana sa vykonáva v dvoch termínoch-začiatkom kvitnutia a v plnom kvete.