Diaportové usychanie slnečnice (Sivá škvrnitosť slnečnice)

Škvrnitosť listov

Latinský názov: Diaporthe helianthi syn. Phomopsis helianthi

Český názov: Červenohnědá skvrnitost slunečnice

 

HOSTITEĽSKÉ RASTLINY

Slnečnica

 

PRÍZNAKY

Choroba nie je prenosná osivom, ale šíri sa prenesením askospór zo zbytkov chorých rastlín slnečnice alebo sóje ležiacich na povrchu pôdy. Vzhľadom k nároku na vysoké teploty ide vždy o chorobu nastupujúcu v neskorej vegetačnej fáze. Na liste sa vytvorí typická hnedá škvrna v tvare veľkého V so špičkou sledujúcou žilnatinu listov. Infekcia postupuje vo vnútri vodivých pletív stopky až do stonky. Môže byť zrýchlená pri mechanickom poškodení časti rastliny, napríklad cicaním hmyzom. V stonke sa mycélium ďalej šíri vodivými pletivami.

Mladé rastliny tak začínajú vädnúť už 10 dní po infekcii. Predovšetkým od fázy butonizácie dochádza k priamej infekcii stoniek v mieste nasadania listovej stopky. Na stonke vzniká oválna škvrna s neostrými okrajmi. Tá sa rozširuje. Neskôr stonka podľa vývoja počasia buď zasychá (núdzové dozrievanie), alebo sa po zmäknutí pletív v mieste infekcie láme. Škvrny na stonke majú rozplývavé kontúry a sú šedohnedé, oranžovo hnedé, červenohnedé, až po vínovo červenú farbu. V mieste nasadania stopky listu je farba s belavým náletom. Úbor je napadnutý prerastaním mycélia od najbližšieho listenu. Úbor huba z väčšej časti zlikviduje v priebehu 12 dní.

 

PREŽÍVANIE, ZDROJ INFEKCIE

Huba prežíva v pozberových zbytkoch, nešíri sa osivom.

 

DISPOZIČNÉ FAKTORY

Infikované nezaorané pozberové zvyšky na jar maximálne do vzdialenosti 1 500 metrov od novozaložených plôch.

Vysoká vzdušná vlhkosť, ktorá je dosiahnutá skôr v hustých alebo zaburinených porastoch.

Rastliny sú náchylnejšie k infekcii po cicaní hmyzom - vošky, ploštice.

 

HOSPODÁRSKY VÝZNAM

Na Slovensku relatívne málo rozšírená choroba. V prípade rozšírenia ide o nebezpečnú chorobu, straty na úrode sa pri infekcii koncom kvitnutia udávajú až vo výške 50 %.

 

METÓDY OCHRANY 

K zníženiu infekčného tlaku prispieva jemné rozdrvenie pozberových zvyškov a následné zaoranie.

Nutná je priestorová izolácia novozaložených porastov od minuloročných.

Chemická ochrana sa vykonáva v dvoch termínoch - začiatkom kvitnutia a v plnom kvete.