Kohútiky
Latinský názov: Oulema
Český názov: Kohoutek
Zaradenie škodlivého činiteľa: škodcovia obilnín
Popis škodcu:
Kohútik pestrý (Oulema melanopus), Kohútik modrý (Oulema lichensis)
Chrobák: Kohútik pestrý: 4-5 mm dlhý, modrozelený, tmavomodré krovky, štít, stehná a holene oranžovočervené, hlava a chodidlá čierne. Vajíčko 1 mm dlhé, žltkasté. Larva je chrakteristická čiernym slizom, ktoré pokrýva jej telo. Telo je mäkké, krátke, na chrbte vyklenuté. Kohútik modrý: 4–5 mm dlhý, celý modrý až modrozelený. Oba druhy majú na krovkách pozdĺžne pruhy svetlejších bodov. larva: až 5 mm dlhá, telo silno klenuté s nemotornými končatinami, mocná čierna hlavová časť, žltavá pokožka pokrytá černavým slizovitým povlakom výkalov, takže larva pripomína slimáčika.
Hostiteľské rastliny:
Obidva druhy sa vyskytujú predovšetkým na pšenici a jačmeni, kohútik pestrý taktiež na ovse a príležitostne na kukurici. Taktiež početné trávy patria k hostiteľským rastlinám.
Príznaky:
Požerky od chrobákov nie sú významné, pretože viackrát menia miesto požeru. Pri ich úživnom požere od počiatku mája vyžierajú podlhovasté diery medzi listovými rebrami. Od počiatku júna vyžierajú larvy vrstvy buniek medzi žilkami listov až na epidermis spodnej strany listu, takže vznikajú prúžkovité okienka. S týmto príznakom je možné sa pri jarnom jačmeni a pšenici stretnúť predovšetkým na vlajkovom liste. Každá larva zničí 2,5–3,5 cm2 listovej plochy, čo pri pšenici zodpovedá asi 10 % plochy vlajkového listu. Miera poškodenia je často taká veľká, že celé pole má už z diaľky biely odtieň. Poškodzovanie larvami môže pri pšenici trvať až do konca mliečnej zrelosti. Ak je pšenica napadnutá veľmi skoro, dôsledkom môže byť skrátenie stebiel. Skeletovanie od kohútikov nesmie byť zamieňané so striebristými priesvitnými mínami spôsobenými larvami míneriek. Chrobáky prilietajú koncom apríla až začiatkom mája zo svojich zimovísk v pôde alebo pod zvyšky rastlín. Po úživnom požere na trávach sa sťahujú v prvej dekáde mája do polí s obilím. Po párení kladú samičky od polovice mája v priebehu 5–7 týždňov svoje oválne lesklo žlté vajíčka jednotlivo alebo v krátkych radoch na hornú stranu najvyššie postavených listov. Pritom dávajú prednosť hustým porastom a rastlinám s veľkými listami, aby larvám zaistili dobrú výživu. Začiatok, objem a dĺžka znášky závisí predovšetkým od teploty. Od prahovej teploty 9 °C začína znáška, pričom so zvyšujúcou sa teplotou sa zvyšuje aj počet vajíčok (50–200 vajíčok/samička). Preto nadpriemerne teplé a suché jarné a letné počasie podporuje rozmnožovanie škodcov. Po 8–10 dňoch sa liahnu larvy. Štvrté štádium larvy, ktoré spôsobuje asi 75 % požerkov, sa nakoniec kuklí buď 2–5 cm hlboko v kokóne v pôde (kohútik pestrý) alebo v kokóne zo stvrdnutej peny na listoch, steblách alebo klasoch (kohútik modrý). Kukla kohútika modrého je taktiež pri nízkych teplotách a silných zrážkach ohrozená viac než kukla kohútika pestrého ukrytá v pôde. Mladé chrobáky sa liahnu koncom júla a od konca augusta hľadajú stanovište na prezimovanie. V našich klimatických podmienkach je jedna generácia ročne. Kohútiky sa hromadne vyskytujú pri neskorých výsevoch a rastlinách s oneskoreným vývojom a taktiež porasty jarín hraničiacich s oziminami sú silnejšie ohrozené.
Hospodársky význam/prah škodlivosti:
Žer chrobákov aj lariev môže byť veľmi intenzívny, až po celkové zničenie listov. Jačmeň reaguje na napadnutie kohútikmi oveľa citlivejšie než pšenica, pri ktorej desaťpercentná strata plochy vlajkového listu zodpovedá desaťpercentnej strate na výnose. V extrémnych rokoch môže dôjsť k zníženiu úrody až o 25-50 %.
Metódy ochrany:
Chemická ochrana sa odporúča, ak počet imág dosiahne 8 kusov a viac na m2. Ďalšie ošetrenie sa odporúča na začiatku liahnutia lariev kohútikov - ak je početnosť vajíčok 0,6 a viac kusov na jedno steblo.
Z nášho portfólia: Karate Zeon 5 CS