You are here

Zakrpatená sneť pšeničná

Tilletia controversa 


     

 

Príznaky, možnosti zámeny


Príznaky sú zreteľne viditeľné až na vytvorených klasoch - obilky si zachovávajú tvar, niekedy sú bucľatejšie, klásky viac odstávajú od klasového vretena. Vnútri obiliek nie je zrno, ale najprv mazľavá, neskôr prášivá masa výtrusov huby. Rastliny napadnuté zakrpatenou sneťou sú okrem uvedených príznakov výrazne menšie než rastliny zdravé, silnejšie odnožujú, bývajú svetlejšie. Huby produkujú látku trimetylamín, ktorá je príčinou typického silného zápachu napadnutých klasov. Po úplnom vyschnutí spór zápach ustáva. Príznaky v klasoch sú pri všetkých troch snetiach totožné, rozlíšenie je možné iba mikroskopicky, na základe morfológie spór. Mazľavá sneť pšeničná napadá aj žito, tritikale, jačmeň a niektoré trávy. Zakrpatená sneť pšeničná môže napadať okrem pšenice aj žito a tritikale. Bola popísaná aj na jačmeni, u nás sa zatiaľ o výskyte na tejto obilnine nevie. Hladká sneť pšeničná sa u nás vyskytuje zatiaľ ojedinelo.

Prežívanie, zdroj primárnej infekcie


Spóry snetí kontaminujú povrch zŕn, najčastejšie sa prichycujú v ryhe obilky. Zakrpatená sneť pšeničná je na pozemku schopná prežívať aj niekoľko rokov. Ku kontaminácii pozemku môže dôjsť aj pri zbere napadnutých porastov na susedných pozemkoch, z ktorých sú spóry sneti zanášané vetrom na ďalšie plochy.

Dispozičné faktory


Výsev infikovaného, neošetreného osiva, časté pestovanie hostiteľských rastlín na jednom pozemku, dlhá, mierna zima.

Hospodársky význam


Sneti sú rozšírené prakticky po celom území štátu, ich hospodársky význam sa prejavil predovšetkým v rokoch 2000–2004. V súčasnosti nie sú sneti príčinou výrazného zníženia výnosu alebo kvality zŕn, ale prítomnosť aj minimálneho množstva spór obmedzuje predajnosť úrody.

Metódy ochrany


Základným opatrením je kvalitné morenie osiva vhodným prípravkom. K pomocným prostriedkom patrí dôsledné striedanie plodín.