You are here

Vošky v obilninách

Mšice střemchová - okřídlená samičkaPšenice poškozená virem žluté zakrslosti ječmeneKyjatka osenní v klasu

 

 

 

 

Kyjatka travní na listu - bezkřídlé samičky a nymfyKyjatka osenní - kolonie na listuBrvnatka travní

 

Kyjatka osenníKyjatka travníMšice střemchová

 

Plodiny


  • Jačmeň jarný
  • Jačmeň ozimný
  • Pšenica ozimná
  • Pšenica ozimná

Zaradenie škodlivého činiteľa


Škodcovia obilnín

Popis škodcu, hostiteľské rastliny


Voška ovsená Sitobion avenae: 2–3 mm, úzko vretenovitá, zelená alebo červenohnedá s tmavšou pigmentáciou na chrbte. Sifunkuly čierne, kónické, až 1,5× dlhšie než svetlý chvostík, tykadlá takmer také dlhé ako telo. Voška čremchová Rhopalosiphum padi: 1,5–2,3 mm, guľatá až oválna, olivovo zelená až hnedastá, medzi sifunkulmi hrdzavo červená, slabo pigmentované sifunkuly, ku koncu stenšené, s obrubou na ústí, chvostík zreteľne kratší než sifunkuly, tykadlá do polovice tela. Voška trávová Metopolophium dirhodum: 2–3 mm, úzko vretenovitá, svetlozelená s tmavozeleným pruhom na chrbte, sifunkuly svetlé, kónické, dvakrát tak dlhé ako chvostík, tykadlá dlhé takmer ako telo. Všetky tri druhy sa vyskytujú na pšenici, ovse, jačmeni a žite rovnako ako na kŕmnych a divokých trávach. Voška čremchová a voška trávová sajú taktiež často na kukurici. Pre obidva druhy slúžia lipnicovité druhy iba ako letní hostitelia. Na jeseň voška čremchová preletuje na čremchu, voška trávová na šípky a záhradné ruže.

Príznaky, možnosti zámeny


Vošky väčšinou nespôsobujú svojim satím na listoch a klasoch žiadne špecifické príznaky. Pri silnom napadnutí klasov a metlín sú voškami husto osídlené predovšetkým vretená klasov, vetvy metlín a bázy pliev. Poškodené klasy sú krátko pred dozretím zreteľne užšie než zdravé. Na silne napadnutých listoch vznikajú najprv žltkasté škvrny, neskôr tieto listy predčasne žltnú. Pri posiatí voškou čremchovou sa listy často skrúcajú alebo kučeravia. Na napadnutých rastlinách sa pri vyššej vlhkosti vzduchu na výkaloch bohatých na uhľovodíky (medovica) usídľujú černe.

Biológia


Vošky sajúce na obilninách prechádzajú spravidla úplným vývojovým cyklom so striedaním partenogenetického a pohlavného rozmnožovania a prezimovaním vo forme vajíčok. Tento komplexný priebeh vývoja bude presnejšie vysvetlený na príklade vošky čremchovej. Na zimnom hostiteľovi (čremcha) sa v marci až apríli pri priemerných denných teplotách nad 7 °C liahne nymfa bezkrídlovej zakladateľky (fundatrix). Zo zakladateľky sa partenogeneticky vyvíja niekoľko generácií fundatrigénií. Podiel okrídlených foriem, ktoré sa sťahujú na letných hostiteľov, závisí od podmienok počasia. Pri chladnom vlhkom počasí sa rodia prevažne bezkrídloví jedinci, takže na zimnom hostiteľovi sú vošky k zastihnutiu často ešte v júni. Naproti tomu pri teplom a suchom počasí môže byť už v prvej generácii 90 % okrídlených potomkov. Vošku čremchovú je najprv možné nájsť na spodných listoch, lebo na svoj ďalší vývoj potrebuje tieň a vlhko. Neskôr sa sťahuje do hornej časti stebla, menej často do klasu alebo metliny. Na letnom hostiteľovi sa vyvíja niekoľko generácií bezkrídlových vošiek. Vzhľadom na to, že pri 21 °C prechádzajú nymfy štyrmi štádiami počas 9 dní a každá voška má asi 70 potomkov, umožňuje vysoká schopnosť množenia rýchly nárast populácie. Pri premnožení a nedostatku potravy sa vo zvýšenej miere rodia okrídlené formy, ktoré prelietavajú na výdrv a trávy, rozmnožujú sa ďalej a v neskorom lete tam umožňujú vznik gynoparám (matkám samičiek). Tie prelietavajú späť na zimného hostiteľa – čremchu – (jesenný prelet), kde sa rodia nymfy dospievajúce do bezkrídlových samičiek, ktoré sa pária s neskôr prilietajúcimi samčekmi a od polovice októbra kladú vajíčka na kôru a pupene. Pri miernej zime môžu nymfy aj dospelí jedinci prežiť aj na oziminách a na jar pokračovať v nepohlavnom rozmnožovaní na letnom hostiteľovi. Potom je potrebné počítať so skorým napadnutím listov. Podobne prebieha životný cyklus aj u ostatných dvoch druhov vošiek, ktoré taktiež môžu za priaznivých podmienok (minimálna teplota nesmie klesnúť pod -8 °C) prezimovať v štádiu nýmf alebo dospelých jedincov. Voška trávová používa ako zimných hostiteľov ružu šípkovú alebo záhradnú a od polovice mája osídľuje trávy a obilie. Môžeme ju nájsť predovšetkým na horných listoch, a to aj na spodnej strane. Voška ovsená, zďaleka najčastejší druh, žije celý rok na obilí a na trávach, nemení hostiteľa. Neskoro na jeseň kladie vajíčka na trávy a na skoro siate oziminy. Okrídlení dospelí jedinci osídľujú ďalšie porasty obilia od druhej dekády mája, pri prezimovaní v štádiu nýmf alebo dospelých jedincov aj skôr. Niekoľko bezkrídlových generácií sa vyvíja prednostne na klasoch a metlinách, kde sajú na vretenách a bázach pliev. Ku koncu mliečnej zrelosti prelietavajú letné okrídlené formy na výdrv, kukuricu a trávy. Neskoro na jeseň, po spárení s bezkrídlovými samčekmi, sú samičkami kladené vajíčka. K masovému množeniu vošiek na obilí dochádza predovšetkým za podmienok suchého teplého počasia v období tvorby a zretia obiliek. Medzi 10–20 °C sa zvyšuje množenie vošiek so zvyšujúcou sa teplotou. Pri 20 °C je rýchlosť množenia vošky trávnatej najvyššia; optimum pre vývoj vošky obilnej je 20–23 °C a pre vošku čremchovú 25 °C. Vošky na obilí môžu mať počas vegetačnej sezóny až 8 generácií. Pri dĺžke života 30 dní (pri 22 °C) a vysokej rýchlosti reprodukcie sa môže napríklad populácia Sitobion avenae počas troch dní zdvojnásobiť a po dvadsiatich dňoch vzrásť na päťdesiatnásobok. Po maxime množenia v štádiu mliečnej zrelosti dochádza rýchlo k znižovaniu populácie v dôsledku premnoženia, nedostatku potravy a rozmnoženia nepriateľov (lienok, pestríc, zlatoočiek, lumkov, hubových parazitov). Pri vysokých teplotách (od 30 °C) nymfy vošiek hynú. Predpokladom pre masový výskyt vošiek sú teda trvajúce sucho a aspoň priemerné teploty od metania pšenice. Intenzívne hnojenie dusíkom rozhodne podporuje množenie vošiek, lebo majú veľké nároky na rozpustné dusíkaté látky.

Hospodársky význam


Hlavné škody vznikajú vo fáze nalievania obiliek, pritom najväčší hospodársky význam má voška ovsená. Výška škôd závisí od rozdelenia populácie vošiek na rastline, dĺžky a hustoty osídlenia voškami rovnako ako účinku medovice na účinnosť fotosyntézy rastliny. Medovica uľahčuje taktiež infekciu niektorými patogénmi, ako je Septoria nodorum alebo Fusarium spp. Primárne straty vznikajúce satím z floému sú nezávislé od výšky výnosu. Môžeme počítať so stratou 5 mg látok na vošku, to zodpovedá už pri jednej voške na steblo strate na výnose 20 kg/ha. Bezprostredné škody spočívajú predovšetkým v znížení hmotnosti tisíca zŕn. Ďalším rozhodujúcim aspektom pri posudzovaní vošiek je ich význam ako prenášačov vírusu žltej zakrpatenosti jačmeňa. Pri prezimovaní v štádiu nýmf či dospelých jedincov je potrebné počítať s veľmi skorým rozšírením vírusu. Priame škody satím v máji a v júni nie sú v posledných rokoch tak významné.

Indikácia ošetrenia


Ako indikáciu pre cielenú ochranu je možné brať 3–5 vošiek na klas na konci kvitnutia, prípadne 60–80 % podiel napadnutých klasov. Pri normálnom priebehu počasia, priemernej parazitácii (8 %) a pri strednom pomere predátor - korisť (5 lienok alebo 10 lariev lienok, pestríc alebo zlatoočiek na m2) môžeme ku koncu mliečnej zrelosti očakávať maximálnu hustotu osídlenia 15–20 vošiek na klas. S ohľadom na veľmi priaznivé príp. nepriaznivé predpoklady rozmnožovania sa oblasť rozhodovania rozšíri na 1–10 vošiek na klas. Pre vošky sajúce iba na listoch boli určené tieto hodnoty: ozimná pšenica, ovos: 25 vošiek/steblo vo fáze plného kvitnutia, jarný jačmeň: 15 vošiek/steblo vo fáze plného kvitnutia. Tieto prahové hodnoty pre ochranu platia iba pre prípad poškodenia satím.

Riešenie Syngenta

Pirimor

Dnes už to vie každý tvor, na vošky je Pirimor!