You are here

Voška maková

Okřídlení jedinci mšice makové na makoviciMšice maková - detailKolonie mšice makové na řepě

 

Poškozená řepa sáním mšice makovéKolonie mšic na listu máku

Zaradenie škodlivého činiteľa


Nešpecializovaní škodcovia

Popis škodcu, hostiteľské rastliny


Okrídlení jedinci: 1,6–2,6 mm dlhí, čiernozeleno až čierno sfarbení, na zadočku sú často tmavšie priečne pruhy. Čelný hrbolček chýba, tykadlá svetlé, sifunkuly krátke (asi 1/10 dĺžky tela). Predné nohy svetlo sfarbené s výnimkou vnútornej strany holene a článkov chodidiel, stredný a zadný pár nôh s tmavými stehnami. Nymfy na letných hostiteľoch: z tohto štádia vzniknú po zvlieknutí okrídlení jedinci. Predná časť tela je často svetlejšia (sivá), zadoček s voskovými pruhmi alebo škvrnami, základy krídel sú už rozoznateľné. Neokrídlení jedinci: 1,5–3,1 mm dlhí, matne čierni, až čiernozelení, čiastočne aj sivozelení, zadoček bez pruhov, tykadlá a nohy sfarbené rovnako ako pri okrídlenej forme. Zimní hostitelia: bršlen a vo veľmi obmedzenej miere taktiež kalina. Pajazmín, ktorý bol predtým taktiež označovaný ako zimný hostiteľ, hostí podobne vyzerajúci druh Aphis fabae cirsiiacanthoides, ktorý nenapadá repu ani bôb. Letní hostitelia: Aphis fabae dáva prednosť repe a bôbu. Okrem toho ju je možné nájsť na maku, lobode, ľuľku čiernom, bodliaku, náprstníku, mrlíkoch, špenáte, fazuli, georginách, slnečnici, väčšinou len prechodne na zemiakoch, rovnako ako príležitostne na kukurici a hrachu.

Príznaky, možnosti zámeny


Silne napadnuté rastliny zaostávajú v raste, listy sú svetlejšie, skučeravené. Ak dosiahne populácia vošiek do štádia 8–10 listov asi 1000 jedincov, rastú napadnuté rastliny iba z 1/3 - 1 tak rýchlo ako rastliny nenapadnuté. Vyššie počty vošiek brzdia rast ešte silnejšie a vedú neskôr k žltnutiu. Na spodnej strane listov predovšetkým v centrálnej časti rastliny vytvárajú vošky husté tmavé kolónie. Vyššie napadnutie vedie na povrchu listov k tvorbe lesklej lepkavej vrstvy z medovice, produktu vylučovania vošiek. Na tej sa môžu usadzovať černe. Príznak silno deformovaných listov je po vymretí populácie vošiek zameniteľný s virózou (kučeravosťou), pri ktorej sa ale na listoch nenachádzajú zvleky a podobné zvyšky po voškách. Žlto sfarbené rastliny pripomínajú príznaky vírusovej žltačky.

Biológia


Tento druh v strednej Európe prezimuje výlučne v štádiu vajíčka. Od apríla sa liahnu zakladateľky, ktoré počas niekoľkých týždňov rodia ďalších potomkov. 3–4 generácie fundatrigénií žijú na zimnom hostiteľovi a postupne sa u nich zvyšuje podiel okrídlených jedincov. Od konca apríla do začiatku júna nasleduje primárne osídľovanie letných hostiteľov migrantmi. Vzhľadom na to, že po prelete voškám pomerne rýchlo atrofujú lietacie svaly, môžu sa potom pohybovať len na malej ploche. V dôsledku toho vznikajú rozsiahle kolónie, v ktorých sa po feromónových stimuloch začnú od polovice júna znovu tvoriť okrídlení jedinci. Tí vyhľadávajú iných letných hostiteľov. Zo zvyšku populácie a z vošiek, ktoré priletia z iných hostiteľov, môže dôjsť k neskorému napadnutiu, ktoré je už ekonomicky bezvýznamné. Od polovice septembra do prelomu októbra a novembra prelietavajú tzv. gynopary, predstupeň pohlavnej generácie, na zimného hostiteľa, kde sa rodia samičky. Tie sa pária so samčekmi, ktorí prilietavajú z letných hostiteľov, kde sa narodili svojim feromónmi stimulovaným matkám. Kladením vajíčok na bršleny sa cyklus uzatvára. Faktory podporujúce napadnutie sú pokojná, relatívne teplá jeseň a neskoršie opadnutie listov na zimnom hostiteľovi, čo vedie k vyššej znáške vajíčok. Na jar predčasné oteplenie s nasledujúcou periódou chladu podporujú rozvoj na zimnom hostiteľovi, zatiaľ čo hlavní nepriatelia (hlavne lienky) sú zahubení. V lete je množenie vošiek podporované miernymi teplotami. Teploty nad 28 °C naproti tomu spôsobujú zvýšenú úmrtnosť.

Hospodársky význam


Voška maková je na základe svojho pravidelného výskytu najdôležitejším druhom vošiek osídľujúcim mak, bôb a slnečnicu. Význam na repe v posledných rokoch klesá. Skôr silné a včasné napadnutie mohlo vďaka poškodeniu samotným satím viesť k stratám na výnose vo výške 15–20 %. Ďalej táto voška prenáša vírus žltačky repy, aj keď v menšej miere než voška broskyňová.

Riešenie Syngenta

Pirimor

Dnes už to vie každý tvor, na vošky je Pirimor!