You are here

Voška hrachová

Kolonie kyjatky hrachovéKolonie kyjatky hrachové

Zaradenie škodlivého činiteľa


Škodcovia strukovín

Popis škodcu, hostiteľské rastliny


Bezkrídloví jedinci: sú vretenovitého tvaru, asi 3,3–5 mm dlhí. Sfarbenie zelené až ľahko žltavé alebo ružové až červené. Tykadlá, nohy, sifunkuly a chvostík, veľké a štíhle tykadlá dlhšie než telo, oči tmavočervené až černavé. Okrídlení jedinci: asi 3–4 mm dlhí, sfarbenie ako pri bezkrídlových, avšak tykadlá, nohy a sifunkuly tmavšie. Zelený variant vošky osídľuje bôbovité rastliny. Často je napadaná aj lucerna Medicago sativa, ďatelina lúčna Trifolium pratense, ale aj iné druhy ďateliny.

Príznaky, možnosti zámeny


Voška saje predovšetkým v oblasti vrcholkov výhonkov a mladých listov. Za suchého a teplého počasia sa môžu v krátkom čase vytvoriť veľké kolónie, ktoré spôsobujú spomalenie rastu a za sucha aj odumieranie listov a výhonkov. Pri hrachu je okrem toho negatívne ovplyvnené aj nasadzovanie kvetov a plodov. Pri napadnutí lucerny voškou nebýva ovplyvnené nasadenie kvetu a strukov. Pri masovom napadnutí strukov hrachu na nich vznikajú hnedavé škvrny.

Biológia


Voška hrachová prezimuje v štádiu vajíčka najmä na viacročných krmovinách. Z lucerny migrujú okrídlené samičky na jednoročné strukoviny. Nižšia populácia v lete je daná poveternostnými podmienkami (optimum je 10–20 °C a 70 % relatívna vlhkosť vzduchu, kedy jedna generácia trvá 10–14 dní), pri vyšších teplotách dochádza k sterilite (25 °C ), nad 30 °C k úhynu. Na bôbe väčšinou nie sú jej populácie tak početné. Po dozretí hostiteľských rastlín sa populácia obvykle v krátkom čase zmenšuje a potom sa vošky objavujú až koncom leta prevažne na medziplodinách s podielom strukovín. Tam ju môžeme nájsť až do príchodu mrazov.

Hospodársky význam


Pri silnom napadnutí sú rastliny poškodené satím a často predčasne odumierajú, najmä v období sucha a na ľahkých pôdach. Okrem toho môže dôjsť k zmenšeniu strukov, veľkosti semien a k zhoršeniu kvality. Zvláštny význam má voška hrachová ako nepriamy škodca, t. j. ako vektor dôležitých vírusov na strukovinách. Prenáša napr. vírus výrastkovej mozaiky hrachu (PEMV), vírus semenom prenosnej mozaiky hrachu (PSbMV), vírus obyčajnej mozaiky fazule (BCMV) a vírus žltej mozaiky fazule (BYMV). Škody, ktoré voška spôsobuje prenosom vírusov, sú podľa odhadov oveľa vyššie než škody spôsobené samotným satím.

Indikácia ošetrenia


Ošetrenie je účelné kedykoľvek v priebehu vývoja rastlín pri priemernom výskyte 3–5 vošiek na jednu rastlinu. Voška hrachová nie je nepriamy škodca, ale spôsobuje nepriame škody – je vektorom viróz.

Riešenie Syngenta

Pirimor

Dnes už to vie každý tvor, na vošky je Pirimor!