You are here

Vírusová žltá zakrpatenosť jačmeňa

Barley yellow dwarf virus 


Napadení virem žluté zakrslosti ječmene

 

Príznaky, možnosti zámeny


Prvé príznaky bývajú najviac viditeľné obvykle v predjarí a pri jarinách a ďalej aj pri oziminách neskôr v priebehu jari. Rastliny postupne žltnú, pritom sa žltnutie primárne prejavuje variabilne: ako pruhy pozdĺž nervatúry, žltnutie okrajov listov alebo ich špičiek. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste, v prípade silnej infekcie sa ich rast môže úplne zastaviť. Korene takmer nerastú, pri oziminách prakticky neregenerujú. Napadnuté rastliny silne odnožujú, ale veľmi slabo stĺpikujú, niekedy ani nevymetajú. Ak dôjde k vytvoreniu klasov, sú hluché. Vplyv na intenzitu príznakov má teplota: nízka teplota pod 10 °C rozvoj príznakov brzdí, môže sa objaviť aj tzv. latencia (dočasná bezpríznakovosť). Najintenzívnejšie sa príznaky prejavujú pri teplote 16–24 °C. Predovšetkým počiatočné symptómy je možné zameniť za príznaky výživových nedostatkov, popr. pôsobenia rezíduí herbicídov. Vírus napadá aj iné obilniny, na ktorých ale priebeh ochorenia nemá tak výrazný priebeh. Najčastejšie ide o pšenicu a kukuricu, na ktorých sa napadnutie prejavuje antokyanizáciou (červenaním) listov. Pri pšenici je možné prejav choroby zmierniť prihnojením dusíkom.

Prežívanie, zdroj primárnej infekcie


Vírus prežíva hlavne v ozimných obilninách (okrem jačmeňa môže napadať napr. aj pšenicu, kukuricu) a v planých hostiteľských trávach. Počas vegetácie je v poraste prenášaný voškami. V tele vektora prežíva niekoľko hodín až dní.

Dispozičné faktory


Najviac sú ohrozené porasty ozimných jačmeňov zo skorých výsevov, predovšetkým v rokoch s dlhotrvajúcou, teplou jeseňou. Také počasie umožňuje predĺženie obdobia náletu a väčšiu početnosť vektorov – vošiek. K infekcii môže dôjsť aj na jar, v tomto prípade je najväčšia pravdepodobnosť výskytu pri teplote 10–18 °C, čo je teplota, ktorá vyhovuje ako obilninám (trávam), tak množeniu a preletom vošiek. Pravdepodobnosť napadnutia zvyšuje aj zanedbanie likvidácie infikovaného výdrvu, ktorý je jedným zo zdrojov infekcie.

Hospodársky význam


Vírus napadá ozimný aj jarný jačmeň, väčší hospodársky význam má pri oziminách. Jarné infekcie obvykle nemajú v našich podmienkach taký silný dopad, ale aj v tomto prípade môžu výnosové straty dosiahnuť až 30–35 %. Pri silnom napadnutí na jeseň môžu byť straty na výnose až 100 %.

Metódy ochrany


Ochranné opatrenia sú k dispozícii iba nepriame: v prípade potreby ošetrenie proti infikovaným voškám v jesennom období, neskoršie (ku koncu agrotechnickej lehoty) výsevy, včasná likvidácia výdrvu – prednostne na pozemkoch s výskytom choroby, podľa možností dodržanie izolačnej vzdialenosti porastov – nielen z tohto dôvodu neumiestňovať vedľa seba jarný a ozimný jačmeň, vhodné je aj dodržanie preletovej vzdialenosti vošiek medzi pozemkami vysiatymi jačmeňom v dvoch nasledujúcich rokoch.