You are here

Strapky

Thripidae 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Plodiny


  • Ľan siaty
  • Okrasné rastliny
  • Uhorka
  • Paprika
  • Paradajka
  • Bôb na zrno
  • Lucerna - semenné porasty
  • Slnečnica ročná

Zaradenie škodlivého činiteľa


Nešpecializovaní škodcovia

Popis škodcu, hostiteľské rastliny


Strapka pšeničná Limothrips cerealium: najčastejší druh na kvetenstvách všetkých druhov obilnín. Strapka ostnitá Limothrips denticornis: na listových pošvách na žite a jačmeni. Strapka kvetová Frankliniella intonsa: škodí predovšetkým v krytých priestoroch na všetkých pestovaných plodinách (paradajky, uhorky, papriky, mnoho druhov kvetín). Strapka tabaková Thrips tabaci: najrozšírenejší druh strapiek. Poškodzuje niekoľko sto druhov rastlín vo voľnej pôde aj v krytých priestoroch. Strapka úzkohlavá Thrips angusticeps: široko polyfágny druh. Predovšetkým však žijú na kvetoch alebo na kvetenstvách alebo na listových pošvách obilnín. Strapka hrachová Kakothrips robustus: rozšírený a významný škodca hrachu poškodzujúci púčiky, kvety a mladé struky.

Príznaky, možnosti zámeny


Nymfy a dospelí jedinci strapiek vysávajú povrchové bunky listov, kvietkov, klasov alebo malých plodov. Pretože do týchto buniek preniká vzduch, list je potom striebrite krôpkatý. Neskôr sa farbí dohneda a usychá. Charakteristické sú taktiež bodkovité čierne kvapôčky trusu. Na jar sa výkaly vyskytujú zvlášť na najmladších listoch. Larvy strapky ostnitej škodia v ústí pošvy vlajkového listu. Druhy sídliace na klasoch obilia spôsobujú taktiež hluchosť klasov, hnedú škvrnitosť na mladých obilkách a taktiež ich zadinovitosť. Strapka tabaková sa vyskytuje na hrachu, ľane, cesnaku, hlúbovinách, póre, repe, cibuli a taktiež na ďalších kultúrnych a okrasných rastlinách. Predovšetkým skleníkové kultúry sú strapkami silne napadané. Strapka úzkohlavá sa na jar vyskytuje medzi iným na listoch zemiakov, repky, repy, hrachu, vodnice a ľanu. Strapka hrachová: poškodzuje najmä púčiky, kvety a mladé plody hrachu a bôbu. Prázdnosť klasov ozimného jačmeňa môže byť spôsobená aj zunčavkou jačmennou. Zbelenie pošiev vlajkového listu môže byť zamenené s poškodením mrazom alebo s príznakmi napadnutia hubou Fusarium nivale. Satie strapiek je typické, vyvoláva na listoch spočiatku striebrito biele, neskôr hnednúce škvrny. V týchto miestach sa taktiež nachádzajú tmavé kvapôčky výkalov. Počiatočné poškodenie strapkami môže byť zamenené s poškodením od cikád, ale tu chýbajú čierne kvapôčky trusu a striebristý lesk.

Biológia


Všetky druhy strapiek sú 1–1,5 mm dlhé, telo úzke a dlho pretiahnuté, krídla na okrajoch silne porastené strapcami, v pokoji zložené na zadočku. Ústne ústrojenstvo bodavo sajúce. Články krátkych tykadiel pripomínajú perly na šnúrke. Larvy (nymfy) sú podobné dospelým jedincom, u niektorých druhov sú svetlo sfarbené a nemajú vyvinuté krídla. Strapka pšeničná osídľuje oziminy od konca apríla (14 °C). Samička kladie 80 vajíčok najprv do listov, neskôr do pliev. Nymfy sa hneď po vymetaní sťahujú do kvetenstva, aby sali na plevách a semenníkoch. Strapka ostnitá sa vyvíja podobným spôsobom. Strapka tabaková a strapka úzkohlavá prezimujú prakticky vo všetkých štádiách, predovšetkým ale ako nymfy alebo dospelí jedinci. Samičky navrtávajú na jar rastlinné pletivá a kladú do nich vždy po jednom vajíčku. Vývoj prebieha cez dve štádiá nýmf a ďalšie 2–3 štádiá, pri ktorých už vidno základy krídel (z toho sú 1–2 štádiá pokojové) v priebehu 20–30 dní (za teplého počasia aj rýchlejšie) až do štádia okrídlených dospelých jedincov. U strapky úzkohlavej sa však v prvých generáciách vytvárajú iba formy neschopné letu (krátkokrídlové formy), až druhá generácia je okrídlená (dlhokrídlová forma). Na obilí sú krátkokrídlové formy aktívne už od 6 °C. Samičky kladú od konca apríla asi 30 vajíčok v prípade jarného jačmeňa do vegetatívnych častí rastliny, v prípade ozimnej pšenice aj do pliev. Larvy sa nesťahujú do kvetov. Dorastané nymfy sa kuklia v pôde a od júna vylietavajú dlhokrídlové imagá a kladú svoje vajíčka na klasy jarného jačmeňa a ozimnej pšenice. V strednej Európe má za normálnych podmienok strapka tabaková 2–3 generácie ročne (strapka úzkohlavá len 2), za vhodnejšieho počasia prípadne aj viac. Vo vykurovaných skleníkoch prebieha vývoj nepretržite a počet generácií môže byť 4–5. Strapka tabaková normálne prezimuje v štádiu dospelých jedincov, redšie ako nymfy. Zimoviskom môže byť rastlinná drvina na povrchu pôdy, ale aj pôda sama. Na jar je zimovisko opustené a je osídľovaný letný hostiteľ. Nymfy sa menia po dvoch zvliekaniach a nasledujú pokojové štádiá. Strapka tabaková vytvára počas roku v závislosti od podmienok 2–4 generácie. V období maximálneho napadnutia (jún, príp. august) je prostredníctvom kladielka do pletiva listov nakladených 20–120 vajíčok. V parných letných dňoch lietajú strapky vo veľkých množstvách („búrkový let“) a môžu tým byť obťažujúce aj pre ľudí. V neskorom lete je opäť vyhľadané zimovisko. Faktorom, ktorý podporuje napadnutie, je suché teplé letné počasie. Strapka kvetová prenáša tiež vírus bronzovitosti paradajok. Dospelí jedinci strapky hrachovej do polovice júla satím poškodzujú kvety, ktoré zasychajú a opadávajú. Neskôr sajú na mladých strukoch, ktoré pomaly rastú a sú zdeformované. Vajíčka sú kladené jednotlivo najmä do kvetov, ale aj na listy a mladé struky. V júni a v júli sa objavujú v porastoch nymfy, ktoré poškodzujú rastliny rovnako ako dospelí jedinci.

Hospodársky význam


Strapky pri silnejšom výskyte môžu spôsobiť hospodársky významné poškodenia. Na obilí vznikajú straty iba pri satí na základoch semien. Na kvitnúcich rastlinách predovšetkým opadnutím púčikov, kvetov alebo plodov. Niektoré druhy sú nebezpečné prenosom viróz. Teplé a mierne vlhké počasie na jar a v lete podporuje množenie.

Indikácia ošetrenia


Ako indikácia pre ochranu u druhov vyskytujúcich sa v poľných podmienkach na obilí platí: 4 strapky/klas, keď v poraste vidno viac než 50 % klasov z jednej štvrtiny.