You are here

Sklerotíniová hniloba na repke

Sclerotinia sclerotiorum


Tvořící se sklerocia (světlá) a sklerocium (černé) uvnitř stonku řepkySklerocium začíná prorážet pokožku na napadené rostliněMimořádně silné příznaky sklerotiniové hniloby – mycelium se sklerocii

 

 

 

 

Příznaky sklerotiniové hniloby na stonku

Príznaky, možnosti zámeny


K infekcii dochádza v období kvitnutia alebo odkvitania. Najčastejšie dochádza k infekcii v mieste, kde sa vplyvom vlhkosti prilepí opadávajúci kvetný lístok k stonke. V rovnakom čase sa prejavujú aj prvé príznaky. Huba napadá všetky časti rastliny. Prvou známkou napadnutia sú pretiahnuté, vodnaté škvrny na hlavnej stonke. Škvrny rýchlo sivejú, často mávajú striebristý nádych, dochádza k trhaniu a lúpaniu pokožky rastlín. V mieste napadnutia je vnútri stonky biele vatovité mycélium huby, v ktorom sa tvoria čierne, tvrdé nepravidelné telieska - skleróciá, ktoré môžu byť veľké aj okolo 1 cm. Vo vlhkom prostredí sa biele vatovité mycélium a neskôr skleróciá môžu tvoriť aj na povrchu rastliny. Silno napadnuté stonky sa lámu. Obdobné príznaky bývajú aj na postranných vetvách. Ak sú napadnuté šešuľky, žltnú a zasychajú. Vnútri šešuliek môže byť mycélium huby aj skleróciá. Postupne dôjde k odumretiu stonky alebo aj koreňa a rastliny zasychajú alebo neskôr núdzovo dozrievajú. Príznaky choroby na stonke sa podobajú príznakom spôsobeným hubami Botryotinia fuckeliana a Leptosphaeria maculans. Spoľahlivým rozpoznávacím znakom v neskorších fázach infekcie je sivobiele zafarbenie napadnutých stoniek a prítomnosť sklerócií, ktoré iné huby nevytvárajú.

Prežívanie, zdroj primárnej infekcie


Huba prežíva vo forme sklerócií na pozemku. Na jar, obvykle koncom apríla, vyrastajú zo sklerócií plodničky, v ktorých sa tvoria spóry, tie infikujú rastliny vo fáze kvitnutia. Zdrojom napadnutia je teda najčastejšie pôda, kde skleróciá môžu prežívať až 10 rokov. Zvýšeniu infekčného tlaku napomáha plytké spracovanie pôdy, pri ktorom skleróciá zostávajú v optimálnych podmienkach pre svoj ďalší rozvoj v nasledujúcom vegetačnom roku. Skleróciá sa na pozemky významne šíria aj zle vyčisteným osivom. Podľa právnej úpravy platnej v roku 2006 je pri bežnom osive repky povolený výskyt 10 ks sklerócií Sclerotinia sclerotiorum na 100 g semien.

Dispozičné faktory


Výskyt ochorenia podporuje siatie zle vyčisteného necertifikovaného osiva a osevný postup, kde sú často pestované hostiteľské rastliny. Ideálne odstupy medzi hostiteľskými rastlinami sú až šesťročné, ale to sa v praxi náročne dodržuje. Významným dispozičným faktorom pre napadnutie rastlín a rozvoj choroby je priebeh počasia – teplo a vlhko v období kvitnutia a husté porasty. Zvýšené hnojenie dusíkom a tým krehké pletivá taktiež zvyšujú náchylnosť na napadnutie. Sklerotíniová hniloba patrí k najvýznamnejším chorobám repky. V rokoch silného výskytu môže spôsobiť straty na výnosoch 30–50 %. V niektorých rokoch sa však takmer nevyskytuje. Nebezpečná je taktiež tým, že môže spôsobiť hospodársky významné škody na mnohých ďalších plodinách.

Metódy ochrany


Základným ochranným opatrením by malo byť zamedzenie vytvorenia zásoby sklerócií v pôde, prípadne postupne toto množstvo znižovať: 1) Dodržiavať aspoň štvorročný odstup pri pestovaní hostiteľských rastlín na rovnakom pozemku. 2) Podľa možnosti sa vyhnúť bezorbovému spracovaniu pôdy. 3) Pri zamorení pozemku je možné využiť biologický prípravok, ktorého účinnú zložku tvorí huba Coniothyrium minitans. Táto huba patrí medzi tie, ktoré parazitujú na skleróciách hľuznatky a znižujú ich životnosť. Prípravok sa môže aplikovať na strniská po zbere repky alebo k predplodinám. V prípade vzniku rizikových faktorov pre infekciu sa používa chemická ochrana fungicídmi v období kvitnutia, ktorá je čiastočne účinná aj proti ďalším hubovým patogénom ohrozujúcim porasty v období tvorby šešuliek a dozrievania.

Amistar Xtra

Dvojzložkový fungicíd, obsahujúci účinné látky s rozdielnym spôsobom účinku a...