You are here

Rynchospóriová škvrnitosť

Rhynchosporium secalis


Primární příznaky rhynchosporiové skvrnitostiProjev napadení rhynchosporiovou skvrnitostíPříznak napadení rostliny Rhynchosporium secalisRhynchosporiová skvrnitost 

 

 

 

Príznaky, možnosti zámeny


Primárne príznaky sa objavujú najčastejšie na báze listov (ale táto lokalizácia nie je podmienkou). Škvrny sa javia najprv ako sýto zelené, neskôr vodnaté, rýchlo zasychajúce. Nakoniec je škvrna svetlá - béžová, s tmavým, výrazným okrajom, pri mnohých odrodách s hnedo vínovým zafarbením. Škvrny sú orientované na liste pozdĺžne, sú výrazne nepravidelné. Príznaky sa objavujú najprv na spodných listoch, šíria sa nahor na ďalšie listy. Obdobné, ale menšie škvrny sa môžu objaviť aj v klase. Príznaky sú typické, predovšetkým na listoch prakticky nezameniteľné.

Prežívanie, zdroj primárnej infekcie


Patogén prežíva v rastlinných zvyškoch na pozemku vo forme stromatického pletiva, na ktorom sa na jar tvoria spóry. Väčšiu životnosť si huba zachováva ak sú rastlinné zvyšky na povrchu pozemku, pri hlbšom zapravení do pôdy vitalita prezimujúcich štruktúr huby klesá. Huba je schopná prežívať aj v zrne. Primárna infekcia je teda ako z pôdy, tak z osiva. Napriek celosvetovému rozšíreniu stále nie je jednoznačne stanovený hlavný zdroj primárnej infekcie - niektorí zahraniční autori považujú za hlavný zdroj infekcie osivo, u nás prevažuje názor, že dominantným zdrojom sú infikované rastlinné zvyšky na pozemku. Boli zistené aj rozdiely medzi jednotlivými rasami patogénu.

Dispozičné faktory


Riziko napadnutia rastlín podporuje daždivé počasie a teplota v rozmedzí 15–20 °C, spóry ale začínajú klíčiť už pri 5–7 °C. Predpokladom väčšieho výskytu choroby je dostatočne silné inokulum (množstvo životaschopných častíc, z ktorých vyrastajú ďalšie huby) na pozemku (časté striedanie hostiteľských rastlín) alebo v osive (infikované, obvykle neuznané osivo).

Hospodársky význam


Rynchospóriová škvrnitosť napadá predovšetkým jačmeň, žito a tritikale. Patrí k hospodársky významným chorobám, škvrny na listoch môžu dosahovať až 70 % pokrytia listovej plochy, pri silnom rozvoji choroby môžu výnosové straty dosahovať okolo 20 %.

Metódy ochrany


Ochranné opatrenia sú nepriame, preventívne: kvalitné spracovanie pôdy (prevzdušnenie), hlbšie zapravenie pozberových zvyškov, nezaradzovať obilninu po obilnine. Morenie osiva je v tomto prípade skôr podporným opatrením, efekt nie je príliš veľký. V sortimente existujú aj odolnejšie odrody. Zatiaľ hlavným opatrením je priama fungicídna ochrana v čase stĺpikovania až metania. Ošetrovať by sa malo pri napadnutí cca 20–25 % napadnutých listov (pri nulovom napadnutí vlajkového listu).

Amistar Xtra

Dvojzložkový fungicíd, obsahujúci účinné látky s rozdielnym spôsobom účinku a...