You are here

Projekt a jeho výhody

Úspech Pastvy pre včely (Operation Pollinator) je založený na viac ako 12 rokoch skúseností poľnohospodárov z celej Európy ako aj poznatkov nezávislej vedy. Projekt je postavený na zakladaní porastov zmesí kvitnúcich rastlín - vrátane tráv – produkujúcich peľ a nektár s cieľom podpory populácií opeľovačov. Realizuje sa formou pásov na okrajoch pozemkov. Syngenta v spolupráci s univerzitami vyvinula špecifické zmesi na mieru lokálnych podmienok – pôdne, vlhkostné a berúc do úvahy výskyt prirodzených opeľovačov.

Poznatky: V priebehu trojročného obdobia sa počet čmeliakov zvýšil šesťnásobne, motýľov dvanásťnásobne a iného hmyzu desaťnásobne. Pozoruhodný je rast populácií užitočných druhov hmyzu. Tieto prírodné stanovištia navyše poskytujú dobré prostredie a potravu pre drobné cicavce a vtáky.

Toto oživenie je len jednou z mnohých výhod. Zavedenie „stanovíšť“ poskytuje ekosystému ďalšie prínosy - napr. zlepšenie kvality pôdy a vody. Ako? Zmiernením splavu zvyškov pesticídov alebo hnojív (napriklad nitrátov) do povrchových vôd, znížením pôdnej a vodnej erózie, absorbciou prebytočného dusíka, zlepšenie štruktúry pôdy,... Niektoré z rastlín zvýšia úrodnosť pôdy schopnosťou viazať vzdušný dusík.

Ekologické výhody projektu Pastva pre včely sú neoddiskutovateľné. Sú tu však aj ďalšie pozitívne aspekty. Zlepšenie vitality populácií opeľovačov sa prejavuje na zvýšení úrody a jej kvality: napríklad vyššia úroveň úrody ovocia a jeho lepšia homogenita. V prípade olejnín napríklad vyšší obsah oleja v semene. Pastva pre včely ukazuje, že komerčné poľnohospodárstvo a proaktívne riadenie ochrany životného prostredia môžu existovať vedľa seba a sú si vzájomne prospešné.

Poľnohospodári uplatňujúci Pastvu pre včely môžu profitovať taktiež z novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Tá na obdobie 2013 – 2020 ponúka pestovateľom stimuly súvisiace s princípmi známymi ako „greening - zazeleňovanie“ alebo oblasťami Ecological Focus Area

Reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP)

V čom spočíva ekologizácia SPP?

Okrem režimu základnej platby získa každý poľnohospodársky podnik aj dodatočnú platbu na hektár za dodržiavanie určitých poľnohospodárskych postupov, ktoré sú prospešné pre životné prostredie. Členské štáty na túto platbu použijú 30% prostriedkov svojho vnútroštátneho finančného balíka. Tieto platby sú povinné a nedodržanie požiadavky ekologizácie bude viesť k sankciám, ktoré v určitých prípadoch môžu presiahnuť výšku ekologizačnej platby. V prvom a druhom roku sankcie súvisiace s ekologizáciou nesmú presiahnuť 0 (prechodné obdobie), v treťom roku 20% a od štvrtého roku bude maximálna výška sankcie 25%. Ekologické platby sa samozrejme budú poskytovať len na tie oblasti, ktoré spĺňajú požiadavky (teda musia byť oprávnené na režim základnej platby alebo režim jednotnej platby na plochu, plniť povinosti súvisiace s ekologizáciou).

Za oblasti spĺňajúce podmienky na získanie ekologizačných platieb bez akýchkoľvek ďalších požiadaviek sa považujú oblasti s ekologickou výrobou, ktorá je spôsobom výroby s uznanými ekologickými výhodami.

Sú tri základné povinnosti v rámci princípu ekologizácie (greeningu):

  • udržiavanie trvalých trávnych porastov
  • diverzifikácia plodín (poľnohospodár musí na svojej ornej pôde pestovať aspoň 2 druhy plodín, ak jeho orná pôda presahuje 10 hektárov, a minimálne 3 druhy, ak jeho orná pôda presahuje 30 hektárov. Hlavná plodina môže zaberať najviac 75% ornej pôdy a ostatné dve hlavné plodiny najviac 95% ornej pôdy)
  • zabezpečenie „oblasti ekologického zamerania“ na minimálne 5% ornej pôdy podniku vo väčšine poľnohospodárskych podnikov s plochou ornej pôdy väčšou ako 15 hektárov – t. j. medze, živé ploty, stromy, neobrábaná pôda, krajinné prvky, biotopy, nárazníkové zóny, zalesnené oblasti. Tento podiel sa môže zvýšiť na 7% potom, ako Komisia predloží v roku 2017 správu a v závislosti od legislatívneho návrhu.

Detaily projektu Pastva pre včely

Prvý signál pre spolužitie poľnohospodárstva a včelárstva

Iniciatívou „Syngenta - pastva pre včely“ chceme ukázať, že vedľa seba môžu existovať intenzívne trvalo udržateľné poľnohospodárstvo a biodiverzita. Zaoberáme sa otázkou, aké zloženie má mať optimálna zmes kvetov. Iniciujeme a podporujeme komunikáciu medzi poľnohospodármi a včelármi. 

Zakladanie kvitnúcich plôch – výber plochy

Zakladanie kvitnúcich plôch prichádza do úvahy predovšetkým na pôde ležiacej úhorom a okrajoch polí. Založenie pozdĺž poľných a menej frekventovaných ciest a paralelne so smerom agrotechnických operácií na poli uľahčuje ich následné udržiavanie. Pre uľahčenie prác by mali mať kvitnúce pásy nasledovnú plochu: šírku min. 2,5 m, a dĺžku minimálne 200 m. Je možné osievať aj pásy s dĺžkou 100 m, potom by však mali mať šírku aspoň 5 m. Pri šírke 2,5 m je technológia jednoduchšia. Celkovo by mal mať kvitnúci pás rozmery min. 750 až 1.000 m2.

Príprava osivového lôžka a sejba

Zakladanie porastov kvitnúcich zmesí je možné realizovať bežnou sejačkou. Pôda by mala byť pred výsadbou skyprená (bránenie, kultivátor) a osivo po sejbe ľahko zapracované. Ak sa osivo dostatočne nezapracuje do zeme, nemôžu vyklíčiť rastliny klíčiace v tme, ako napríklad facélia. Starostlivá príprava pôdy a výsev sú najlepším predpokladom pre rovnomerné vyklíčenie, pre dobrý pokryv pôdy a požadovanú pestrosť porastu. Ak by bolo problematické vysievanie malých množstiev osiva, môžete osivovú zmes zmiešať napríklad so sójovým šrotom. Hustota sejby sa potom určuje v pomere k pridanému množstvu šrotu. Priamo pred vysiatim osivo dobre premiešajte.

Ochrana rastlín v priľahlých kultúrach

Pri aplikácii prípravkov na ochranu rastlín, alebo pri hnojení susedných kultúrnych rastlín dbajte na to, aby nebola zasiahnutá plocha „pastvy pre včely“.

Protiburinové opatrenia v kvitnúcich plochách

  • Pri silnom výskyte jednoročných poľných burín je potrebné včas mulčovať alebo kosiť (cca 3 až 6 týždňov po sejbe), kým sú jednoročné rastliny rastúce zo zmesi malé a pri kosbe nebudú poškodené.
  • Na kvitnúcich plochách nie je vhodné používať prípravky na ochranu rastlín.