You are here

Palušková hniloba

Typhula incarnata 


Príznaky, možnosti zámeny


Primárne príznaky sa objavujú na koreňoch a hypokotyloch, ktoré mierne hnednú. Listy od špičiek žltnú a postupne usychajú. V ďalšej fáze korene a bázy rastliny zasychajú, krčky sú zatiahnuté, hnedavé zafarbenie postupuje nahor po rastline. Následne sa na napadnutom pletive tvoria skleróciá huby - tvrdé, hrdzavohnedé až čiernohnedé útvary, najčastejšie okrúhle. Ich veľkosť silno závisí od podmienok prostredia, kolíše približne od 1 mm do 5 mm. Napadnuté rastliny odumierajú. Ochorenie sa môže podieľať, tak ako ďalšie choroby zo skupiny chorôb piat stebiel, na vzniku medzerovitosti porastov (vyzimovanie).

Prežívanie, zdroj primárnej infekcie


Patogén prežíva na rastlinných zvyškoch na pozemku alebo voľne v pôde, vo forme sklerócií. Tie majú životnosť 2–3 roky. Primárna infekcia pochádza z pôdy.

Dispozičné faktory


Riziko napadnutia rastlín podporuje chladné, zrážkovo normálne a nadnormálne počasie na jeseň a v jarných mesiacoch, mrazivá zima s nedostatočnou snehovou pokrývkou. Väčšie riziko napadnutia rastlín je hlavne na pozemkoch s pôdami, ktoré zle udržujú teplo (piesčité).

Hospodársky význam


Palušková hniloba je ochorenie zo skupiny choroby piat stebiel. Výskyt choroby je dominantne ovplyvnený vonkajšími podmienkami, priebehom počasia v zimných mesiacoch a v predjarí. Huba napadá hlavne jačmeň, na ostatných obilninách sa vyskytuje úplne výnimočne, takmer bez významu.

Metódy ochrany


Ochranné opatrenia sú nepriame, preventívne: kvalitné spracovanie pôdy (prevzdušnenie), nezaradzovať obilninu po obilnine, dostatok organickej hmoty (najlepšie živočíšneho pôvodu) v pôde.