You are here

Ochrana viniča v máji

21.04.2011

V mesiaci máj je najdôležitejšou pracovnou operáciou podlom. Toto vylamovanie prebytočných, neplodných a dvojitých letorastov zabezpečuje lepšie oslnenie a prevzdušnenie krov.

Správne vykonaným podlomom sa nepriamo zlepšuje odolnosť viniča proti chorobám a škodcom. Takisto sa zabraňuje zbytočnému odčerpávaniu živín a v konečnom dôsledku sa zlepšuje vyzrievanie dreva.

Podlom sa vykonáva až v čase, keď je viditeľná násada plodov a keď už nehrozí riziko poškodenia viniča jarnými mrazmi. Ochrana viniča pred jarnými mrazmi spočíva v preventívnych opatreniach pred samotnou výsadbou vinice. Patrí sem predovšetkým výber správnej lokality a polohy, kde je potrebné vyhýbať sa mrazovým kotlinám s obmedzeným prúdením vzduchu. Výberom neskôr pučiacich odrôd je tiež možné v niektorých prípadoch predísť poškodeniu viniča jarnými mrazmi. Z priamych opatrení pomáha ako ochrana zadymovanie (pálenie viničových prútov, slamy alebo iného materiálu v bezprostrednej blízkosti vinohradu) alebo zavlažovanie pozemnou závlahou. Tieto spôsoby ochrany sa vykonávajú v čase očakávaného poklesu teploty pod bod mrazu.


Červená spála viniča

V máji sa stále sleduje výskyt škodlivých roztočcov. Okrem hálkovca viničového a vlnovníka viničového spôsobujú na viniči škody rôzneho rozsahu aj roztočec ovocný a roztočec chmeľový. Drobné červené vajíčka roztočca ovocného je možné pozorovať skoro na jar v prasklinách dvojročného dreva. Tento škodca najviac škodí krátko po vypučaní viniča, kedy sa vyliahnuté larvy premiestňujú na mladé letorasty, kde cicaním spôsobujú spomalenie rastu, žltnutie a v konečnom dôsledku až medzižilnatinovú nekrotizáciu listov. Roztočec chmeľový na jar spočiatku osídľuje iné rastlinné druhy (napr. pupenec roľný) a na vinič prechádza až v neskoršej fáze vegetácie. Vhodným regulačným opatrením pred premnožením roztočcov sa javí nasadenie dravého roztoča Typhlodromus pyri. V prípade, ak dôjde k premnoženiu týchto škodcov, je potrebné vykonať postrek špeciálnymi akaricídmi.


Nosánik viničový

Z ďalších živočíšnych škodcov je možné v tomto mesiaci pozorovať nosánika viničového, ktorý spôsobuje na viniči typické poškodenie listov. Tento chrobák nahryzáva listovú stopku a čepeľ listu stáča do tvaru cigary, do ktorej kladie vajíčka. Vzhľadom k tomu, že poškodenie viniča nosánikom býva málo významné, nevyžaduje sa cielená insekticídna ochrana proti tomuto škodcovi.

V máji začína aj nálet motýľov 1. generácie obaľovača pásového a obaľovača mramorovaného. Samičky motýľov po oplodnení kladú vajíčka na tvoriace sa súkvetia alebo stopky listov. Približne za 10–12 dní sa z vajíčok liahnu húsenice, ktoré vyžieraním poškodzujú súkvetie viniča. Škodlivosť húseníc 1. generácie obaľovačov býva obvykle tolerovateľná, preto sa proti nim zvykne zasahovať iba v ojedinelých prípadoch, a to zvyčajne pri ich premnožení. Na monitoring výskytu a intenzity náletu týchto škodcov sa používajú feromónové lapače. Pomocou nich sa dokáže aj spresniť termín postreku proti obaľovačom. V systéme integrovanej produkcie sa čoraz viac dostáva do popredia metóda mätenia samcov motýľov pomocou feromónov. V konvenčnom systéme pestovania viniča je možné použiť proti obaľovačom prípravok Karate® Zeon v dávke 0,15 l/ha.

Čo sa týka významných hubových chorôb viniča, dochádza koncom mája k výskytu primárnej infekcie peronospóry a v ojedinelých prípadoch aj múčnatky. Ak sa vyskytla peronospóra v minulom roku a ak je priebeh jarného počasia daždivý, dochádza ku klíčeniu oospór, ktoré sa za pomoci dažďa dostávajú na spodné listy viniča. Cez prieduchy ovlhčených listov prenikajú do zelených pletív a spôsobujú primárnu infekciu peronospóry. Podmienkou vyklíčenia oospór je 10 mm zrážok v priebehu 24 hodín a priemerná denná teplota nad 10 °C. V praxi sa na stanovenie výskytu peronospóry používajú rôzne metódy prognózy a signalizácie. Ak sa predpokladá výskyt peronospóry už na začiatku sezóny, je dôležité vinič ošetriť pri dĺžke letorastov 15–20 cm široko - spektrálnym fungicídom Quadris® Max v 0,2 % koncentrácii. Použitím tohto prípravku sa vinič zároveň ochráni aj pred červenou spálou a čiernou škvrnitosťou.

Infekcia červenou spálou sa objavuje už od štádia 5. listu viniča. K šíreniu tejto choroby pomáha daždivé a zároveň aj teplé počasie (20–25°C) v tomto období, ktoré vytvára ideálne podmienky pre klíčenie askospór. Červená spála napáda listy v dolnej tretine letorastov a spôsobuje na nich nervatúrou ostro ohraničené škvrny červenej resp. žltej farby. Vzhľadom k tomu, že červená spála patrí medzi menej významné ochorenia viniča, ošetrujeme proti nej iba v prípadoch jej silnejšieho výskytu. Ak sa vykonáva v máji postrek prípravkom proti peronospóre (napr. Quadris® Max), zároveň sa tým aj eliminuje červená spála.


Peronospóra viniča

Na jar sa v niektorých oblastich môže vyskytnúť aj čierna škvrnitosť viniča. Tejto chorobe vyhovuje predovšetkým daždivý priebeh počasia. Príznaky sú viditeľné najmä na prvých štyroch internódiách jednoročného dreva, ktoré je posiate čiernymi škvrnami – pyknídiami huby. Na osiach zelených letorastov sa takisto tvoria podlhovasté škvrny fialovej až čiernej farby a takto infikované letorasty zastavujú svoj rast. Na listoch sa choroba prejavuje čiernymi škvrnami pozdĺž listovej žilnatiny. V neskoršom štádiu infekcie listy žltnú a odumierajú. Pri napadnutí viničového kra čiernou škvrnitosťou dochádza k odumieraniu ramien alebo aj celého kra, preto treba postihnuté časti odrezať a likvidovať. Chemicky sa proti tejto chorobe ošetruje na jar po vypučaní viniča. Z prípravkov spoločnosti Syngenta účinkuje proti čiernej škvrnitosti Quadris® Max a prípravok Thiovit® Jet, ktorý sa používa na jar ako ochrana proti roztočom.