You are here

Kohútiky

Oulema


Kukla kohoutka - detailKohoutek černý - dospělecKohoutek modrý - pářící se dospělciŽír larev kohoutků na listechLarva kohoutka po svlékáníLarva kohoutka pokryta slizemKukla kohoutka modrého v úžlabí listu

Plodiny


  • Jačmeň jarný
  • Jačmeň ozimný
  • Pšenica ozimná

Zaradenie škodlivého činiteľa


Škodcovia obilnín

Popis škodcu, hostiteľské rastliny


Kohútik pestrý Oulema melanopus, Kohútik modrý Oulema lichensis


Chrobák: Kohútik pestrý: 5–6 mm dlhý, modrozelený, zriedka čierne krovky, štít, stehná a holene oranžovočervené, hlava a chodidlá čierne. Kohútik modrý: 4–5 mm dlhý, celý modrý až modrozelený. Oba druhy majú na krovkách pozdĺžne pruhy svetlejších bodov. Larva: až 5 mm dlhá, telo silno klenuté s nemotornými končatinami, mocná čierna hlavová časť, žltavá pokožka pokrytá černavým slizovitým povlakom výkalov, takže larva pripomína slimáčika. Obidva druhy sa vyskytujú predovšetkým na pšenici a jačmeni, kohútik pestrý taktiež na ovse a príležitostne na kukurici. Taktiež početné trávy patria k hostiteľským rastlinám.

Príznaky, možnosti zámeny


Požerky od chrobákov nie sú významné, pretože viackrát menia miesto požeru. Pri ich úživnom požere od počiatku mája vyžierajú podlhovasté diery medzi listovými rebrami. Od počiatku júna vyžierajú larvy vrstvy buniek medzi žilkami listov až na epidermis spodnej strany listu, takže vznikajú prúžkovité okienka. S týmto príznakom je možné sa pri jarnom jačmeni a pšenici stretnúť predovšetkým na vlajkovom liste. Každá larva zničí 2,5–3,5 cm2 listovej plochy, čo pri pšenici zodpovedá asi 10 % plochy vlajkového listu. Miera poškodenia je často taká veľká, že celé pole má už z diaľky biely odtieň. Poškodzovanie larvami môže pri pšenici trvať až do konca mliečnej zrelosti. Ak je pšenica napadnutá veľmi skoro, dôsledkom môže byť skrátenie stebiel. Skeletovanie od kohútikov nesmie byť zamieňané so striebristými priesvitnými mínami spôsobenými larvami míneriek.

Biológia


Chrobáky prilietajú koncom apríla až začiatkom mája zo svojich zimovísk v pôde alebo pod zvyšky rastlín. Po úživnom požere na trávach sa sťahujú v prvej dekáde mája do polí s obilím. Po párení kladú samičky od polovice mája v priebehu 5–7 týždňov svoje oválne lesklo žlté vajíčka jednotlivo alebo v krátkych radoch na hornú stranu najvyššie postavených listov. Pritom dávajú prednosť hustým porastom a rastlinám s veľkými listami, aby larvám zaistili dobrú výživu. Začiatok, objem a dĺžka znášky závisí predovšetkým od teploty. Od prahovej teploty 9 °C začína znáška, pričom so zvyšujúcou sa teplotou sa zvyšuje aj počet vajíčok (50–200 vajíčok/samička). Preto nadpriemerne teplé a suché jarné a letné počasie podporuje rozmnožovanie škodcov. Po 8–10 dňoch sa liahnu larvy. Štvrté štádium larvy, ktoré spôsobuje asi 75 % požerkov, sa nakoniec kuklí buď 2–5 cm hlboko v kokóne v pôde (kohútik pestrý) alebo v kokóne zo stvrdnutej peny na listoch, steblách alebo klasoch (kohútik modrý). Kukla kohútika modrého je taktiež pri nízkych teplotách a silných zrážkach ohrozená viac než kukla kohútika pestrého ukrytá v pôde. Mladé chrobáky sa liahnu koncom júla a od konca augusta hľadajú stanovište na prezimovanie. V našich klimatických podmienkach je jedna generácia ročne. Kohútiky sa hromadne vyskytujú pri neskorých výsevoch a rastlinách s oneskoreným vývojom a taktiež porasty jarín hraničiacich s oziminami sú silnejšie ohrozené.

Hospodársky význam


Kohútiky majú u nás málokedy taký význam, že spôsobujú hospodársky významné škody, ale dôsledkom intenzifikácie obilninárstva je tendencia zvyšujúceho sa výskytu. Larvy škodia redukciou listovej plochy a tým aj výkonu fotosyntézy. Dôsledkom toho je redukcia počtu obiliek v klase a hmotnosti tisícich zŕn. Pri všetkých druhoch obilnín existuje určitý rozsah tolerancie, v rámci ktorej poškodenie požerom nevedie k žiadnym stratám na výnose. Čím vyšší je výnosový potenciál rastliny, tým vyššia je aj možnosť straty na výnose. Jačmeň reaguje na napadnutie kohútikmi oveľa citlivejšie než pšenica, pri ktorej desaťpercentná strata plochy vlajkového listu zodpovedá desaťpercentnej strate na výnose.

Indikácia ošetrenia


Chemická ochrana je len zriedka nutná. Potom pre ňu platia tieto prahové hodnoty: - pšenica: 0,5–1 vajíčko či larva/vlajkový list - jačmeň: 0,5–1 vajíčko či larva/steblo - žito: 0,5–1,5 vajíčka či larvy/steblo - ovos: 0,75–1,5 vajíčka či larvy/vlajkový list Vzhľadom na to, že chrobáky osídľujú porast od okrajov, postačuje často ošetriť iba tieto.