You are here

Fómová hniloba kapustovitých

Leptosphaeria maculans


Porost řepky brzy na jaře silně poškozený fomovou hnilobouPoškozený kořenový krček - průřezPoškozený kořenový krček brzy na jaře

 

 

Skvrny způsobené houbou Leptosphaeria maculans na listechTypické černé plodničky - pyknidy jsou vidět i pouhým okemNapadený stonek řepky fomovou hnilobou - počáteční stav

 

 

 

 

 

 

Příznaky fomové hniloby často začínají na okraji prasklinSilněji poškozený stonek fomovou hnilobouKořen poškozený fomovou hnilobou

 

 

 

 

Plodiny


  • Repka olejná

Príznaky, možnosti zámeny


Príznaky ochorenia sa na rastlinách môžu objaviť vo všetkých vývojových štádiách. Už na klíčnych lístkoch malých rastlín sa môže objaviť prvé poškodenie - drobné, tmavo šedé škvrnky. Výskyt škvŕn na listoch v priebehu októbra býva častý a infekcia iba na listoch nepredstavuje vážnejšie ohrozenie porastov. Staršie listy v priebehu zimy aj tak väčšinou odumierajú.Napadnutie listov však signalizuje nebezpečenstvo rozvoja infekcie na krčkoch koreňov. V jesennom období ešte obvykle nedochádza k výraznému rozvinutiu príznakov a k plnému rozvoju choroby potom dochádza hlavne v predjarnom období, pokiaľ je vyššia vlhkosť pôdy aj vzduchu. V prípade silnej infekcie krčkov na jeseň, dlhotrvajúcej miernej zimy s dostatkom dažďových alebo snehových zrážok je možné hlavne na vlhkých stanovištiach očakávať silnejší rozvoj ochorenia. Na krčkoch sa šíria nekrózy, postupne dochádza k tvorbe hnedočiernych až čiernych nepravidelných škvŕn, neskôr k hnilobám a k odumieraniu celých napadnutých rastlín. V mimoriadnych prípadoch môže dôjsť až k zaoraniu porastu. V našich podmienkach však napadnutie nebýva také závažné, oslabuje však rastliny a tým znižuje výnosy. V kombinácii s nepriaznivými poveternostnými podmienkami pri preimovaní prispieva tiež k vyzimovaniu porastov. V jarnom období sa objavujú príznaky infekcie predovšetkým na mechanicky poškodených, prasknutých stonkách. Častou príčinou praskania je kladenie vajíčok samičkami krytonosa repkového alebo štvorzubého, neskôr i požer lariev vnútri stoniek. Stále častejšie sa však stretávame aj s praskaním stoniek v dôsledku nízkych teplôt alebo rýchleho rastu rastlín repky. Predovšetkým v spodnej časti stoniek na okrajoch prasklín sa objavujú nepravidelné, pretiahnuté, sýto fialové škvrny, ktoré sa neskôr zväčšujú a černajú. Pletivá postupne nekrotizujú a v období tvorby šešúľ môže stonka úplne zasychať, vnútri práchnivieť a černať. V hustých porastoch, za vlhka a tepla môže dochádzať k infekcii aj úplne nepoškodených stoniek. Vzácnejšie v závislosti na priebehu teplôt a zrážok môže dôjsť aj k infekcii koreňov, k ich zčernaniu a odumretiu. Nadzemné časti rastliny sa lámu, zasychajú alebo núdzovo dozrievajú a vzniknuté škody môžu byť vysoké. Zámena s ostatnými patogénmi je častá a napadnutie môže byť niekedy kombinované aj s niekoľkými ďalšími druhmi patogénov. Na jeseň si môžeme škvrny na listoch zameniť s príznakmi spôsobenými hospodársky menej závažnými hubamiAlternaria spp. alebo Peronospora brassicae. Pri napadnutí Leptosphaeria maculans však na škvrnách nachádzame aj voľným okom viditeľné drobné čierne bodky - plodničky (pyknidy). Infekcia na stonkách môže byť niekedy kombinovaná s hubami Botryotinia fuckeliana alebo Sclerotinia sclerotiorum. Na koreňoch bývajú častejšie infekcie Verticillium sp. alebo Sclerotinia sclerotiorum.

Prežívanie, zdroj primárnej infekcie


Huba prežíva obdobie vegetačného kľudu na rastlinných zbytkoch, predovšetkým nezapravených do pôdy. Infikuje tiež semená a vzhľadom k platnej právnej úprave v roku 2006, odkedy nie je povinné sledovať jej výskyt v osive, sa môže stať osivo v niektorých rokoch významným zdrojom nákazy.

Dispozičné faktory


Výskyt ochorenia podporuje siatie napadnutého osiva a infikované pozberové zvyšky v blízkom okolí novo-zasiatych plôch repky. Riziko hospodársky významného výskytu zvyšujú husté mohutné porasty repky a vlhké a chladnejšie počasie na jeseň a v období tvorby a dozrievania šešúľ. Riziko rovnako zvyšuje dlhotrvajúce zamokrenie pozemku v predjarnom a jarnom období. Významným rizikovým faktorom je mechanické poškodenie stonky spôsobené požerom dospelcov a lariev krytonosa repkového alebo štvorzubého.

Hospodárský význam


Patrí k hospodársky najvýznamnějším hubovým chorobám repky ozimnej vo všetkých oblastiach jej pestovania v Českej republike. Jej výskyt v závislosti na vonkajších podmienkach v jednotlivých rokoch kolíše. Obvyklé straty na výnosoch sa udávajú okolo 10 %. V niektorých rokoch a na niektorých pozemkoch sa pohybujú medzi 30–50 %.

Metódy ochrany


Základnou metódou je siatie zdravého osiva, ďalej dodržovanie zásad správneho spracovania pôdy, striedanie plodín a primeraná hustota siatia. V súčasnosti sa dajú vybrať aj odrody menej náchylné k tejto chorobe, rezistentné odrody sa však doposiaľ nepodarilo vylúčiť.Napadnutie znižuje aj dokonale prevedená ochrana proti krytonosovi repkovému a štvorzubému na jar. Najdôležitejšia je chemická ochrana v jesennom a prípadne jarnom období, kedy sa zvyčajne robí prípravkami používanými k regulácii rastu, kde sa v prípade nebezpečenstva výskytu tejto choroby zvyšujú aplikačné dávky prípravkov. Cielené fungicídne ošetrenie v čase kvetu sa zvyčajne nerobí, ale napadnutie čiastočne znižuje chemické ošetrenie proti ďalším hubovým patogénom ohrozujúcim porasty v období tvorby šešúľ a dozrievania.